Organizácia založená v roku 1975 zohrala kľúčovú úlohu pri zmierňovaní napätia počas studenej vojny a dnes združuje štáty Európy, strednej Ázie a Severnej Ameriky.
Spojené štáty už dnes využívajú rozsiahlu sieť satelitov, radarov a raketových systémov rozmiestnených na Aljaške, v Aleutských ostrovoch, v Británii či priamo v Grónsku.
Ak Rada EÚ schváli návrh, prvé platby na obranu by sa mohli uskutočniť v prvom štvrťroku tohto roka, tesne pred kľúčovými parlamentnými voľbami v Maďarsku.
Podľa vicepremiéra Poľsko čelilo „najvážnejšiemu útoku na svoju energetickú infraštruktúru, ktorého cieľom bolo koncom decembra odpojiť občanov od elektriny“.
Podľa Andriusa Kubiliusa by EÚ mohla vytvoriť stálu „európsku vojenskú silu“ s približne 100-tisíc vojakmi, ktorá by posilnila schopnosť kontinentu brániť sa bez priamej závislosti od Spojených štátov.
Turecký minister zahraničia zároveň upozornil, že Turecko, ktoré je kandidátom na vstup do Európskej únie (EÚ) a zároveň členským štátom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), je Úniou v bezpečnostných otázkach dlhodobo prehliadané.
Britský minister ozbrojených síl Al Carns zdôraznil, že Európa už nečelí „dobrovoľným vojnám“, ale „vojnám z nutnosti“, ktoré si vyžiadajú vysoké ľudské náklady. Ako príklad uviedol ruskú inváziu na Ukrajinu.
Minister bez portfólia a koordinátor špeciálnych služieb Tomasz Siemoniak v televízii TVN24 uviedol, že podozriví boli „profesionáli v negatívnom zmysle slova“ a že akcia bola navrhnutá tak, aby spôsobila veľkú tragédiu.
„EÚ sprísňuje vízové pravidlá pre ruských občanov vzhľadom na pokračujúce narušenia dronmi a sabotáže na európskom území,“ napísala na mikroblogovacej sieti X šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.