Vladimir Vladimirovič Putin – životopis
Vladimir Putin celým menom Vladimir Vladimirovič Putin je sovietsky i ruský politik a súčasný prezident Ruska. Od roku 2000 do roku 2008 bol druhým prezidentom Ruskej federácie. V rokoch 1999 -2000 a od roku 2008 do roku 2012 bol predsedom vlády Ruskej federácie. V roku 2012 si zasadol do prezidentského kresla po tretíkrát. V prezidentských voľbách v roku 2018 bol štvrtý raz zvolený do funkcie prezidenta. Sľub zložil 7. mája 2018.
Rodičia, detstvo a vzdelanie Vladimira Putina
Vladimir V. Putin sa narodil 7. októbra 1952 ( vek 65 ) v niekdajšom Leningrade (ZSSR), dnes Petrohrade. Jeho rodina pochádza z obce Pominovo v provincii Tver.
Putinov starý otec z otcovej strany, Spiridon Ivanovič, odišiel do Petrohradu vo veku 15 rokov, aby študoval povolanie kuchára a stal sa vynikajúcim kulinárskym špecialistom. Neskôr sa stal osobným kuchárom Vladimira Lenina. Po smrti vodcu pracoval pre Stalina.
Otec Vladimira Putina – Vladimir Spiridonovič (1911-1999) – bol veteránom z druhej svetovej vojny a zúčastnil sa aj obrany Leningradu. Vo vojne bol vážne zranený. V 50. rokoch pracoval ako robotník.
Matka Vladimíra Putina – Maria Ivanovna Šelomovová (1911-1998) – pracovala ako robotníčka v leningradskom závode v Leningrade. Prežila tiež blokádu Leningradu. Fotografie Putinových rodičov s malým Vladimirom možno vidieť na internetovej stránke prezidenta.
Už v detstve sa Putin prejavoval ako nepokojný žiak, ktorý mal veľmi dobrú pamäť a zaujímal sa o cudzie jazyky. Najmä o nemčinu. Zo začiatku jeho študijné výsledky neboli dobré. To sa však zmenilo v šiestej triede základnej školy. Ako uvádza na svojej stránke, vtedy si stanovil cieľ, že chce niečo v živote dokázať.
Vladimir Putin ešte počas osemročného štúdia prejavil záujem o športy a bojové umenia. Prvá vec, ktorú si u neho jeho tréner všimol, bola absencia strachu. Jeho výška 170 cm a váha 62 kg ho podľa trénera neodradila postaviť sa proti omnoho vyšším a silnejším súperom.
V roku 1970 začal študovať právnickú fakultu Leningradskej štátnej univerzity, ktorú skončil v roku 1975. Dôvodom bol fakt, že štúdium práva bola jedna z podmienok na prijatie do KGB. Ešte počas štúdia vstúpil do Komunistickej strany, v ktorej zotrval až do roku 1991.
Vladimir Putin – kariéra a politika
Po ukončení právnickej fakulty sa stal členom KGB. V rokoch 1985-1990 bol Vladimír Putin, ako dôstojník KGB, v Nemeckej demokratickej republike, kde sa pravdepodobne venoval priemyselnej špionáži. Po páde komunistického režimu vo východnom Nemecku sa Putin vracia do Sovietskeho zväzu a začína pracovať na oddelení medzinárodných vzťahov leningradskej univerzity.
V roku 1991, keď komunistická strana zaniká, opúšťa KGB a jeho kariéra ďalej pokračuje na pozícii predsedu Výboru pre vonkajšie vzťahy v Petrohrade. Jeho politická kariéra sa posúva vpred, keď sa počas puču proti Borisovi Jeľcinovi stavia na jeho stranu.
V rokoch 1998 a 1999 je šéfom nástupkyne KGB Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Putinova politická kariéra sa posúva výrazne vpred, keď je zvolený v auguste 1999 na post prvého námestníka predsedu vlády. Práve táto skutočnosť mu neskôr umožňuje obsadiť post predsedu novej vlády. Stáva sa tak po odvolaní predchádzajúceho premiéra Sergeja Stepašina vtedajším prezidentom Ruskej federácie Borisom Jeľcinom.
Dňa 31. decembra toho istého roku Jeľcin šokuje svet a odstupuje z funkcie. Svoje právomoci prezidenta Ruskej federácie odovzdáva Vladimirovi Putinovi. Dňa 26. marca 2000 Putin vyhráva prezidentské voľby a stáva sa druhým prezidentom Ruskej federácie. Tento post zastáva dve volebné obdobia, čiže až do roku 2008.
Ruský prezident Vladimir Putin, vpravo, a premiér Dmitrij Medvedev Foto: SITA/AP
Po tomto období nastupuje po dohode so svojim spolupracovníkom a rodákom z Petrohradu Dmitrijom Medvedevom do funkcie predsedu vlády a Medvedev naopak zasadá na prezidentskú stoličku. Putin počas svojho predsedníctva presadzuje zmenu ústavy a predlžuje funkčné obdobie prezidenta na 6 rokov. Vo voľbách do štátnej dumy jeho strana Jednotné Rusko získala takmer 50% hlasov.
V roku 2012 Vladimir Putin v prezidentských voľbách opäť získal dôveru ruských občanov, ktorí mu dali 63,60% hlasov. Stáva sa znova prezidentom Ruskej federácie.
Podľa amerického časopisu Forbes sa v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2016 prezident Ruska Vladimír Putin držal na prvom mieste v rebríčku najvplyvnejších ľudí na svete.
Vladimir Putin a Západ
Aj keď Vladimír Putin ako prezident postupne vyviedol Rusko z hospodárskej krízy a vybudoval si meno silného vodcu, niektoré jeho opatrenia vzbudili vlnu kritiky. Na preferenciách mu nepridala ani zdĺhavá vojna v Čečensku.
Kritiku západu si vyslúžil najmä pre zákon obmedzujúci slobodu slova v médiách a bol obvinený z porušovania ľudských práv. Napriek tomu je medzi bežnými občanmi Ruska veľmi populárny.
Medzi Putinom a Západom panovala dlho zhoda. Vzťahy boli narušené v polovici 21. storočia aj kvôli angažovanosti Ruska v krvavom konflikte v Gruzínku (2008).
Ruský prezident Vladimir Putin Foto SITA/AP
Na jeseň 2013 bol na Ukrajine vyprovokovaný protest, ktorý viedol k štátnemu prevratu a k zosadeniu proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Putin odmietol uznať legitimitu novo ustanovenej ukrajinskej vlády. V marci 2014 obsadili neoznačení ruskí vojaci Krym. Potom bolo usporiadané referendum, na základe ktorého výsledkov Krym vyhlásil samostatnosť a požiadal o začlenenie do Ruskej federácie.
Západ na to okrem iného reagoval ekonomickými sankciami voči Rusku. Dňa 18. mája 2014 Putin prehlásil , že Krym bol vždy súčasťou Ruska a následne schválil pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Vladimir Putin a Donald Trump
Potom ako Donald Trump vyhral prezidentské voľby v roku 2016 začína nová etapa v rusko-amerických vzťahoch. Obaja lídri krajín si prisľúbili konštruktívnu spoluprácu. Putin ponúkol Trumpovi partnerský dialóg za predpokladu vzájomného rešpektu.
Dňa 16. júla 2018 sa uskutočnil vo fínskych Helsinkách samostatný summit oboch prezidentov. Trump sa k stretnutiu vyjadril slovami, že „rozumieť si s Ruskom a Čínou a všetkými je veľmi dobrá vec“ a do budúcna plánuje s ruským prezidentom ďalšie stretnutia.
Manželka a deti Vladimira Putina
Dňa 28. júla 1983 si 30-ročný Putin zobral za manželku 25-ročnú Ludmilu Alexandrovnu Škrebnevovú, učiteľku španielčiny a bývalú letušku . 6. júla 2013 Vladimír a Ľudmila v rozhovore pre televízny kanál Russia-24 oznámili, že ich manželstvo bolo po vzájomnej dohode ukončené.
Po rozvode sa často stretával s ruskou gymnastkou Alinou Kabajevovou. Hovorilo sa aj o vzťahu s americkou podnikateľkou čínskeho pôvodu a bývalou manželkou amerického mediálneho magnáta Ruperta Murdocha Wendi Dengovou.
Spolu s bývalou manželkou má Putin dve dcéry:
- Máriu, ktorá sa narodila v roku 1985
- Jekaterinu, ktorá je o rok mladšia od svojej sestry.
Putin súkromie oboch dcér prísne stráži. Obe študovali na ruských vysokých školách.
