Emisné povolenky ETS2: Zelená daň, ktorá ohrozuje peňaženky Slovákov

Svet podľa Jerryho – komentáre Jaroslava Kmeťa.

Európska únia sa chystá od roku 2027 zaviesť systém ETS2, ktorý prinesie uhlíkovú cenu na palivá používané v domácnostiach a doprave. Hoci ide o nástroj na boj proti klimatickým zmenám, pre slovenské rodiny to znamená vyššie účty za kúrenie a benzín, naftu – a to v čase, keď mnohí ledva vychádzajú s peniazmi. V tomto systéme vidím viac rizík než prínosov, najmä ak chýbajú účinné kompenzácie.

Ako systém ETS2 funguje

Na základe analýz Európskej komisie, štúdií odborníkov a diskusií na sociálnych sieťach som sa pozrel na to, ako ETS2 zasiahne Slovákov, prečo ho politici kritizujú a ako by sme mohli zmierniť jeho dopady, aby sa zelená budúcnosť nestala luxusom pre elity. Systém ETS2 rozšíri existujúce obchodovanie s emisiami na palivá, ako sú plyn, olej, benzín či nafta. Dodávatelia budú musieť kupovať povolenia na emisie CO₂, a tieto náklady prenesú na spotrebiteľov.

Odhady Európskej komisie a analýzy od PwC či ABN AMRO naznačujú, že benzín a nafta zdražejú o 5 až 25 centov na liter, zatiaľ čo účty za plyn môžu stúpnuť o 10 až 20 percent, v závislosti od ceny uhlíka, ktorá sa pohybuje od 30 do 70 eur za tonu, no môže vystreliť pokojne až na 100 eur. Na Slovensku, kde 70 percent domácností kúri plynom, to pocítia takmer všetci, no najviac nízkopríjmové rodiny, seniori a vidiečania.

Dopad na rodiny a domácnosti

Predstavme si rodinu s dvoma deťmi v žilinskom paneláku. Dnes platia za teplo 100 až 120 mesačne. S ETS2 sa ich účet môže vyšplhať na 120 až 150 eur mesačne, čo ročne pridá na nákladoch 300 až 600 eur. Ak otec dochádza autom do práce, prejazdí 50 kilometrov denne a tankovanie mu zdražie o 20 až 40 eur mesačne. Pre rodinu s príjmom 1 500 eur to znamená škrty v rozpočte – menej peňazí na jedlo či krúžky pre deti.

Ešte horšie je to pre matku samoživiteľku v staršom dome v okolí Bardejova. Platí 80 eur za kúrenie, no ETS2 jej pridá k účtom za kúrenie 15 až 20 eur mesačne, plus 15 eur na benzín, lebo bez auta sa nedostane do školy či obchodu. Štúdie z Maďarska ukazujú, že takéto domácnosti minú na energie až 15 percent príjmu, a ETS2 to môže zvýšiť o ďalšie 3 až 5 percent, čo ich núti obmedzovať kúrenie a ohrozovať zdravie detí.

Seniori sú ďalšou zraniteľnou skupinou. Dôchodkyňa s príjmom 500 eur platí v starom dome 150 eur za plyn v zime. ETS2 pridá 15 až 30 eur, čo ju núti vypínať radiátory, alebo požičiavať si od rodiny, čím riskuje ďalšiu sociálnu izoláciu. Vidiecke rodiny, ako farmári na Gemeri, zas pocítia zdraženie nafty o 10 až 25 centov na liter, čo znamená ďalších 50 až 100 eur mesačne navyše. Bez verejnej dopravy nemajú alternatívu a elektromobily sú pre nich jednoducho nedostupné.

Kritika politikov aj verejnosti

Slovenskí politici na ETS2 reagujú s nevôľou, často povolenky označujú za bruselskú byrokraciu, ktorá ignoruje realitu bežných ľudí. Vláda vyjadruje obavy z ekonomických dopadov a odmieta ich rýchle zavedenie, varujúc pred zdražovaním energií. Opozícia zasa kritizuje nedostatočnú verejnú debatu, tvrdiac, že systém bol schválený potichu a domácnosti môžu stratiť stovky eur ročne.

Na druhej strane, niektorí obhajujú klimatické ciele, no priznávajú, že bez podpory to dopadne na chudobných. Diskusie na sociálnych sieťach odrážajú hnev verejnosti – ľudia hovoria o „ďalšej dani pre chudobných“, kde bohatí prejdú na zelené technológie, kým bežní Slováci zaplatia zase viac.

Riziko energetickej chudoby a špekulácií

Kriticky povedané, ETS2 je dobre mienený, ale zle načasovaný projekt. Hoci má podľa Európskej komisie znížiť emisie o 43 percent do roku 2030, jeho celkový dizajn je minimálne a slušne povedané problematický. Štúdie Carbon Market Watch varujú, že ide o regresívnu daň: bohatí si kúpia elektromobil alebo zateplia dom, chudobní budú šetriť na teple.

Na Slovensku, kde je veľa starých domov bez izolácie, hrozí prehĺbenie energetickej chudoby. Ceny povoleniek môžu kvôli špekuláciám vystreliť do výšin, ako ukazuje história energetických trhov, čo zdražovanie ešte zhorší. Verejnosť obviňuje EÚ z odtrhnutia od reality – ľudia nemajú peniaze na drahé technológie a chýba transparentná diskusia o dopadoch.

Možné riešenia a kompenzácie

Našťastie, existujú spôsoby, ako zmierniť dopady, aby ETS2 nebolo len bremenom. Sociálny klimatický fond EÚ s rozpočtom 87 miliárd eur sľubuje kompenzácie, no museli by sme sa vyhnúť byrokracii. Zatepľovanie domov môže znížiť spotrebu tepla o 30 až 50 percent.

Napríklad rodina v Trnave by ušetrila 50 eur mesačne, čím by sa pokrylo zdraženie. EÚ fondy ako REACT-EU kryjú polovicu nákladov, no vláda musí zjednodušiť žiadosti o príspevky. Priame platby, 100 až 200 eur ročne pre seniorov či samoživiteľov, by určite pomohli – spomínaná dôchodkyňa by tak vyrovnala zdraženie hroziace z nákladov na kúrenie.

Dotácie na tepelné čerpadlá, ktoré kryjú 30 až 50 percent nákladov, môžu znížiť účty o desiatky eur mesačne. Podpora elektromobility, vrátane dotácií na elektroautá a nabíjačky, by pomohla vidiečanom ušetriť na palive.

Slovensko musí žiadať férové podmienky

Napokon a asi najdôležitejšie opatrenie – cenový strop na povolenky, povedzme na 50 eur za tonu, by podľa PwC znížil dopady o polovicu, čím by rodiny ušetrili desiatky eur ročne. ETS2 je ambiciózny európsky projekt, no bez podpory riskuje prehĺbenie nerovností.

Slovensko musí tlačiť na EÚ na zavedenie cenového stropu a na efektívne poskytnuté dotácie, inak sa klimatické ciele stanú bremenom pre najzraniteľnejších. Verejnosť si zaslúži jasnú debatu a riešenia, ktoré nebudú len sľubmi. Ak politici nebudú konať, zelená budúcnosť zostane privilégiom elít, zatiaľ čo bežní Slováci budú platiť za ich ambície.

Žiada sa rýchle konanie a reálne riešenia

Ako občania musíme žiadať, aby kompenzácie – zatepľovanie, platby, elektromobilita – boli dostupné a hlavne rýchle. Inak sa ETS2 stane nie krokom k udržateľnosti, ale symbolom odtrhnutia od reality.

Podporu nákladných dopravcov „riešime na Slovensku“ už 10-ročie, bez hmatateľných výsledkov. Dúfame, že v roku 2026 sa nám už podarí doriešiť aj podporu jednotlivých vozňových zásielok v nákladnej doprave.

Obdobne tu platí, či dokážeme splniť naše záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali v rámci EÚ. Obdobná situácia je v ZSSK, kde výšku nákladov vyčíslilo ZSSK na základe objednávky štátu (41,7 miliónov vlakokilometrov – 2025) vo výške 490 000 000 €. Zo štátneho rozpočtu je plánovaná suma 430 376 657 €.

Nedostatočné financovanie a mzdy v ZSSK

Štát si teda objednáva viac, resp. neuhrádza skutočné náklady svojej objednávky. To isté sa deje aj v tomto roku. V akom obchode nám dajú tovar, za ktorý nezaplatíme výšku jeho ceny? Rozpočtovaná čiastka na mzdy pre rok 2026 je vo výške 134 631 819 €. Kopíruje očakávanú skutočnosť roku 2025.

Lenže zamestnanci ZSSK v tomto roku nemajú žiadny mzdový nárast. Pritom sa zvýšila produktivita práce zamestnancov a za odmenu budú zamestnanci bez nárastu mzdy aj v roku 2026, a ešte ich aj budeme prepúšťať. Pri takomto postupe ešte zamestnávateľ „využíva“ ustanovenie Zákonníka práce a prepúšťa mesačne len taký počet zamestnancov, aby sa nejednalo o hromadné prepúšťanie.

Nevyvážená liberalizácia dopravy

Liberalizácia železničnej dopravy nám priniesla, že štát uzatvára zmluvu o prevádzkovaní osobnej železničnej dopravy na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno s firmou LEO EXPRES Slovensko, s. r. o.

Máme výhrady, aby štát zvyšoval (valorizoval) finančné prostriedky pre súkromného dopravcu z tohto ročných 17,05 milióna € (pri objednávke 1,57 milióna vlakokilometrov) na 18,6 milióna € v roku 2026, tak ako uvádzate vo svojom návrhu RVS. Čo je nárast o 9 %.

Preto žiadame pre ZSSK minimálne takú istú valorizáciu finančných prostriedkov, akú má súkromný dopravca na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Návrh RVS na roky 2026 až 2028 žiadame upraviť v súlade s požiadavkami ŽSR a ZSSK z kapitoly Všeobecná pokladničná správa – správa ostatných výdavkov, resp. rozpočtovej rezervy.