Slovensko počas súčasnej vlády kleslo v rebríčku vnímania korupcie o 14 miest. Informovala o tom mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS). SR sa tak po historickom prepade v najsledovanejšom globálnom rebríčku vnímania korupcie (CPI) o 12 miest prepadla v roku 2025 o ďalšie dve pozície.
Aktuálne nám patrí 61. miesto zo 182 krajín. Z pohľadu skóre, ktoré zostavuje centrála Transparency International (TI) v Berlíne, Slovensko stratilo ďalší bod zo sto možných. Získali sme 48 bodov zo 100. Platí pritom, že čím vyššie skóre, tým menej korupcie. Od nástupu súčasnej vlády tak SR stratila už 6 bodov a 14 pozícií. Väčší prepad v dvojročnom horizonte zaznamenalo na svete iba osem krajín, a to Bielorusko, Svazijsko, Egypt, Bulharsko, Eritrea, Mozambik, Rusko a Mexiko.
Slovensko výrazne zaostáva
Súčasne sa prehĺbilo aj zaostávanie Slovenska za priemerom krajín EÚ. Aktuálne ide už o 14 bodov, keďže európsky priemer je 62 bodov. Horšie než Slovensko sú na tom iba štyri krajiny EÚ – Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko. Vo svete najmenej pociťujú korupciu v Dánsku, Fínsku a Singapure.
Liberáli zvolávajú mimoriadnu schôdzu „k všadeprítomnej korupcii na Slovensku“, vystúpiť má aj Žilinka – VIDEO
Naopak, na chvoste zostávajú Južný Sudán, Somálsko a Venezuela. Z európskych štátov sa najhoršie umiestnilo Rusko, ktoré je na 157. mieste s 22 bodmi. S korupciou naďalej zápasí aj Ukrajina, ktorá s 36 bodmi skončila na 104. mieste. Susedné Česko sa medziročne dokázalo posunúť zo 46. miesta na 39. pozíciu s 59 bodmi. Centrála TI upozornila, že za viac ako 10 rokov kleslo aj celosvetové priemerné skóre vnímania korupcie, a to na 42 bodov. Až 122 zo 182 krajín dosiahlo menej ako polovicu bodov.
Zmeny v trestnej politike
Hlavným dôvodom pokračujúceho poklesu Slovenska je podľa slov TIS to, že zmeny trestnej politiky štátu sa čoraz viac prejavujú v praxi. „Kombinácia znižovania trestov a skracovania premlčacích lehôt viedla k faktickému amnestovaniu časti káuz. Pred súd sa tak už nedostanú ani niektoré exponované prípady, v ktorých bolo stíhanie zastavené alebo obvinenie zrušené pre premlčanie,“ priblížila organizácia.
Na odhaľovaní a stíhaní korupcie sa podľa TIS výrazne podpísalo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), čo potvrdil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Novelu Trestného zákona označil za experiment, ktorý sa nevydaril. Vyhlásil, že stav boja proti korupcii na Slovensku je katastrofálny, na čom veľký podiel mala aj zmena organizačnej štruktúry v polícii. Počet stíhaných a vyšetrovaných osôb pre korupciu výrazne klesol a nebol odhalený žiadny prípad korupcie na najvyšších miestach.
Opozičný poslanec František Majerský odmieta obvinenia z korupcie, na Gašpara podá žalobu
„Verejný priestor plnili aj kauzy zneužívania verejných zdrojov a moci, ako prípady čerpania eurofondov na fiktívne penzióny, predražená „slayáda“ pri nákupe skrachovaného outletu vo Voderadoch, kauza zrušeného záchrankového tendra, podozrenia z účelového výberu víťazov dotačných výziev na výskum a vývoj, pochybné IT zákazky či nepriznané majetky politikov,“ pripomenula organizácia.
Verejnosť je voči boju proti korupcii skeptická
K vyvodeniu politickej zodpovednosti došlo len v jednom prípade, keď po škandále s dotáciami rezignoval podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec zo strany Hlas-SD. Ten sa však presunul do parlamentu a medializované informácie hovoria o tom, že mieri naspäť do diplomacie.
Nízku dôveru ľudí v odhaľovanie a trestanie korupcie na najvyšších miestach potvrdzujú i domáce prieskumy. Prieskum agentúry Ipsos pre TIS z prelomu januára a februára ukázal u Slovákov vysokú dávku skepticizmu, ak ide o dôveru občanov vo vyšetrovanie a trestanie korupcie na najvyšších miestach.
ÚBOK obvinil za korupciu 31 fyzických osôb, boli medzi nimi aj verejní funkcionári
Skeptických je až 82 percent občanov. Osem z desiatich ľudí tak verí, že korupcia na najvyšších miestach zostane beztrestná. K prepadu Slovenska v rebríčku vnímania korupcie prispelo podľa TIS aj oslabovanie právneho štátu. To sa prejavovalo obchádzaním štandardného legislatívneho procesu a verejnej diskusie.
Súčasne sa stupňovali útoky na inštitúcie, časť policajtov, prokurátorov, sudcov, a tiež na občiansku spoločnosť či médiá. Organizácia upozornila, že sa prehĺbila politizácia verejnoprávneho média a pripomenula, že vládna koalícia schválila šikanózny zákon o mimovládkach, ktorý zrušil napokon aj Ústavný súd SR. Ten zasiahol aj voči protiústavnej snahe spoplatniť informácie a predbežne pozastavil aj zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
Kritika sa dotkla aj prezidentskej kampane
Vývoj v právnom štáte na Slovensku kriticky hodnotila aj Európska komisia (EK), podľa ktorej Slovensko v tomto smere nedosiahlo žiaden posun vo väčšine odporúčaní. EK vyjadrila tiež obavy, ak ide o boj proti korupcii, najmä po reforme trestných kódexov.
„Pachuť neférovosti zanechala aj dohra ohľadom neférovej kampane prezidenta Petra Pellegriniho. Z dôvodu prezidentskej imunity sa neprešetrili podozrenia z prelomenia zákonných limitov na kampaň a úrady mu dodatočne vrátili pokutu aj za ďalšie porušenie volebných pravidiel,“ pripomína TIS. Prezident sa podľa organizácie dokázal postaviť voči korupcii a oslabovaniu právneho štátu len ojedinele.
Zákon o ochrane oznamovateľov by sa mal vyhlásiť za protiústavný, navrhol súdu Žilinka
Dobrou správou podľa TIS je, že vo viacerých zásadných momentoch systém bŕzd a protiváh stále fungoval, najmä v postojoch nezávislých inštitúcií. „Pozitívom zostáva aj naďalej aktívna občianska spoločnosť, ktorá sa aj v priebehu roku 2025 dokázala opakovane mobilizovať a protestovať voči podkopávaniu právneho štátu,“ dodala organizácia.
TIS upozorňuje, že v CPI indexe sa ešte neodrazilo napríklad zrušenie a transformácia Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny, ktoré sťažujú využitie svedectiev spolupracujúcich obvinených. Centrála TI to však vníma ako varovné signály.
Slovensko sa mohlo vyhnúť konaniu o porušení práva EÚ, ak by boli vypočuté odborné pripomienky, tvrdí Dlugošová – VIDEO
„Vláda na Slovensku naďalej demontuje kľúčové protikorupčné ochranné mechanizmy, ako je ochrana oznamovateľov, a prijíma tiež opatrenia, ktoré výrazne oslabujú vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu, najmä v prípadoch týkajúcich sa vysokopostavených predstaviteľov,“ vyjadrila sa centrála TI. Politická nestabilita, zhoršujúca sa situácia v oblasti korupcie a právneho štátu a konsolidácia sa podľa TIS budú aj v nasledujúcom období negatívne prejavovať doma aj u zahraničných partnerov a investorov.
