Je na mieste napísať, že všetkých 26 športovcov spod Tatier si zaslúži obrovskú poklonu. Nie len za 34 medailí, ktoré doniesli domov, ale aj za to, že to aj napriek svojmu osudu nikdy nevzdali.
Pozícia niektorých slovenských športových zväzov nie je na medzinárodnej úrovni najlepšia. O Špeciálnych olympiádach Slovensko to neplatí, práve naopak, výprava spod Tatier patrí medzi najviditeľnejšie a vzhľadom k veľkosti krajiny a počtu športovcov, aj medzi najpočetnejšie.
V epicentre diania bol slovenský reprezentant Michal Dolinský, ktorý spoločne so svojim taktiež intelektuálne a zároveň telesne znevýhodneným rovesníkom z Talianska demonštroval jazdu na monoski.
V Aréne Inapli som neskôr stretol i slovenskú olympijskú víťazku Zuzanu Rehák Štefečekovú, ktorá je zároveň členkom predsedníctva Špeciálnych olympiád Slovensko.
Režisér Marco Balich z Benátok ukázal extratriedu rovnako ako pred 19 rokmi na OH 2006 takisto v Turíne. Pre milovníkov tejto časti olympiády je dobrou správou, že Balich bude režírovať i blížiace sa OH 2026 v Miláne.
Bezprostredne po skončení oboch podujatí sa začali množiť sťažnosti držiteľov cenných kovov, že ich odmeny za elitné športové výkony veľmi rýchlo zmenili farbu prípadne utrpeli iné poškodenie.
Slovenky zvládli impozantne prvú polovicu pretekov. Ema Kapustová odovzdávala ako šiesta, Paulína Bátovská Fialková dokonca na priebežnej tretej priečke.