Podľa ľudskoprávnej organizácie z 2 571 obetí tvorili 2 403 demonštranti, 147 ľudí napojených na iránsku vládu, 12 detí a deväť civilistov, ktorí sa na protestoch nezúčastnili.
Obavy z využívania trestu smrti na potlačenie demonštrácií sa zvýšili po tom, ako iránska prokuratúra oznámila, že voči niektorým zadržaným vznesie obvinenia z „vedenia vojny proti Bohu“, ktoré sa v Iráne trestá smrťou.
Kallasová zdôraznila, že „akékoľvek násilie voči pokojným demonštrantom je neprijateľné“ a že vypínanie internetu počas násilného potláčania protestov „odhaľuje režim, ktorý sa bojí vlastných ľudí“.
Podľa spoločnosti Netblocks, ktorá sa zaoberá monitorovaním internetového pripojenia, štátne orgány vo štvrtok neskoro večer „v snahe zabrániť rozsiahlym protestom“ úplne vypli prístup k internetu a krajina je už 12 hodín offline.
Sú to najväčšie protesty v Iráne od rokov 2022 a 2023, keď po smrti 22-ročnej Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe vypukli v krajine masové demonštrácie.