Zo slovenskej politickej opozície sa v ostatných dňoch začalo šíriť tvrdenie, že české domácnosti platia za plyn menej ako slovenské. A to aj napriek tomu, že Česi už vraj neodoberajú „lacný“ plyn s ruskými molekulami. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) však s týmito tvrdeniami zásadne nesúhlasí.
Celková faktúra je rozhodujúca
Pri nízkej spotrebe plynu zaplatia podľa slovenského regulátora domácnosti v Česku ročne o 41 eur viac než na Slovensku. Pri vyššej spotrebe plynu zaplatia domácnosti v Česku ročne o 29 eur viac než na Slovensku.
ÚRSO upozorňuje, že porovnávať len cenu komodity v jednom účelovo vybranom mesiaci v roku je nezmysel, vždy totiž rozhoduje celková ročná faktúra za plyn. „Pre domácnosti je rozhodujúca ich celková ročná suma na faktúre vrátane poplatkov za prepravu, distribúciu a uskladnenie plynu. V Česku sú fixné mesačné poplatky za odberné miesto výrazne vyššie ako na Slovensku. Každé iné porovnanie je demagógia, alebo neznalosť,“ zdôraznil Holjenčík.
Pri veľkej spotrebe sa ceny približujú
Na Slovensku má vyše 600 000 domácností spotrebu plynu do 2 megawatthodín ročne. Používajú ho na varenie. To je viac ako 42 % všetkých domácností. Pri spotrebe jednej megawatthodiny ročne zaplatia domácnosti v Česku podľa ÚRSO o 41 eur viac než na Slovensku. Pri vyššej spotrebe, napríklad tri megawatthodiny, zaplatia domácnosti v Česku o 29 eur viac než na Slovensku.
Slovensko čaká prelom v obchodovaní s elektrinou, zmeny môžu priniesť úspory aj pre domácnosti
„Až keď niekto spotrebuje veľmi veľa plynu, napríklad nad 20 megawatthodín ročne, ceny Slovákov a Čechov sa začínajú približovať. Podľa toho, kde v Česku býva,“ dodal Holjenčík.
ÚRSO tiež upozorňuje, že na podporu nesprávnych údajov bola účelovo uvedená len jedna ponuka z Česka, kde plyn ako komodita vyzerá lacno a to iba v jednom konkrétnom mesiaci – august 2025 (38,2 eur za megawatthodinu), ale už nebolo spomenuté, že ak si české domácnosti zafixujú plyn na rok podľa cenníka „Plyn Jistota 1 rok“, od augusta 2025 zaplatia až 45,31 eur za megawatthodinu.
„ÚRSO ako regulátor pritom garantuje slovenským domácnostiam priemernú cenu plynu ako komodity na úrovni 44,06 eur za megawatthodinu na celý rok 2025,“ upozornil Holjenčík.
Nesmieme miešať hrušky s jablkami
Podľa šéfa regulačného úradu nemôžeme miešať hrušky s jablkami. „Najmä nie v energetike, kde je odborné poznanie súvislostí kľúčové. Analyzovať ceny plynu si vyžaduje poznať fakty a nie iba svoju pravdu,“ konštatoval Holjenčík. ÚRSO podľa neho porovnával ceny podľa platných cenových rozhodnutí na rok 2025.
Pozrieme si znova trhanie faktúr v priamom prenose premiérom Ficom? Distribučky vyhodnotili výmenu ističov
Karel Hirman z mimoparlamentnej politickej strany Demokrati je stále presvedčený, že českí odberatelia majú lacnejší plyn ako slovenskí. „Ficovláda a osobne premiér Fico, zavádzajú a ohlupujú s cenami energií, konkrétne plynu. Podstatné je, že po mojich odhaleniach samotný Fico, ale aj SPP museli priznať, že plyn je v Česku lacnejší, ako na Slovensku! A to nielen pre domácnosti, ale hlavne pre malých odberateľov – živnostníkov, ktorým táto Ficovláda „nadelila“ vyššie odvody a dane a ešte ich aj brutálne zdiera cenami plynu,“ uviedol Hirman.
Podľa neho samotná vláda uznáva, že už teraz máme vyššie ceny plynu, ako v Česku. „Ale súčasne nám „džemový“ minister financií Kamenický tvrdí, že by mali byť budúci rok ešte o 30 % drahšie!! Ale oni nás idú „zachrániť“ cez tzv.energopomoc za 435 mil.eur, ktorá ale v skutočnosti je skrytou prirážkou k už beztak vysokým cenám plynu, a ktorú nakoniec zaplatíme všetci občania a firmy cez transakčné a iné zvýšené dane, DPH a odvody. Len pre zaujímavosť: každá domácnosť sa na tejto „energopomoci“ podieľa približne 185 – 190 eurami – vrátane tej tretiny domácností v rodinných domoch a tiež zhruba tretiny domácností v bytovkách, ktoré ale plyn nemajú,“ upozornil Hirman.
Spotreba energií v slovenských domácnostiach
ÚRSO informoval aj o spotrebe energií v slovenských domácnostiach. Domácnosti míňajú podľa regulátora viac energie. Celková spotreba elektriny medziročne vzrástla o 8,9 %, plynu o 5 %. „Úrad má ako jediná inštitúcia zákonné kompetencie takéto údaje od regulovaných subjektov zhromažďovať. A dnes sme sa ich v záujme informovania odbornej verejnosti o skutočných údajoch rozhodli zverejniť,“ uviedol Holjenčík.
Parlamentom prešla energetická legislatívna smršť, slovenskú energetiku čakajú veľké zmeny
Z údajov ÚRSO napríklad vyplýva, že celková spotreba elektriny vlani medziročne vzrástla o 8,9 %, najmä v domácnostiach a malých firmách. Dôvodom môže byť podľa ÚRSO oživenie ekonomiky a vyššia aktivita v sektore služieb. Naopak, veľké priemyselné podniky skôr obmedzili výrobu, čím znížili spotrebu elektriny.
Vývoj spotreby plynu a tepla
V prípade plynu jeho spotreba v roku 2024 oproti roku 2023 stúpla o 5 %, pričom veľkoodberatelia zvýšili odber až o 10 %. ÚRSO považuje za dobrú správu pokles spotreby tepla – medziročne sa ho spotrebovalo menej o 7,6 %. Dôvodom môžu byť aj racionálne šetriace opatrenia zo strany odberateľov.
Energopomoci sa zrejme dočkajú aj slovenské energeticky náročné podniky
„Takéto informácie sú pre verejnosť dôležité, lebo energetická spotreba odzrkadľuje pohyb v hospodárstve aj správanie domácností. Získané informácie môžu naznačovať, že situácia nie je tak negatívna, ako sa prezentuje v niektorých médiách,“ uzavrel Holjenčík.
