Slovensko vyrába jednu z najčistejších foriem elektrickej energie vo svete, napriek tomu však na spoločnom trhu EÚ platí za elektrinu výrazne vyššie ceny ako mnohé západoeurópske štáty. Tento paradox podčiarkuje analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá odhaľuje nefunkčnosť vnútorného trhu s elektrinou v rámci Európskej únie.
Prebytok elektriny
ÚRSO poukazuje, že Slovensko disponuje prebytkom elektriny, pričom jej výroba je z veľkej miery „zelená“, predovšetkým vďaka jadrovej energie. Napriek tomu je cena elektriny na slovenskom trhu vyššia ako napríklad v Nemecku, ktoré stále využíva fosílne palivá. Predseda ÚRSOJozef Holjenčík upozorňuje, že tento stav má negatívny dopad na slovenský priemysel a domácnosti.
ÚRSO podporuje úzku energetickú spoluprácu s Ukrajinou, Holjenčík predstavil aj prístup k monitoringu trhu
Analýza porovnáva emisie CO2 pri výrobe elektrickej energie v roku 2025 a ceny na burze EEX k 29. januáru 2026. Z nej vyplýva, že napríklad Nemecko pri výrobe elektriny vyprodukuje 332 gramov CO₂e/kWh v porovnaní so Slovenskom, ktoré vyprodukuje iba 95 gramov, no Nemecko zaplatilo za jednu megawathodinu 86,36 € kým Slovensko 99,65 eura.
Nefunkčnosť trhu
Holjenčík vyzýva na maximálnu koordináciu a zastavenie nekoordinovaného rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v Únii. Podčiarkuje nutnosť riešenia nefunkčnosti spoločného trhu EÚ, ktorá podľa neho ohrozuje slovenský priemysel.
ÚRSO podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, vyzdvihuje aj využívanie dlhodobých zmlúv o nákupe elektriny
ÚRSO už túto problematiku otvorilo v diskusii s koordinátorom DG ENER pre strednú a juhovýchodnú Európu, Klaus-Dieterom Borchardtom. Analýza ÚRSO teda odhaľuje významný rozpor medzi environmentálnymi ambíciami a hospodárskymi realitami, ktorým čelí Slovensko v rámci európskeho energetického trhu.
