Diskusia o energopomoci sa opäť dostala do centra pozornosti, no podľa opozičného poslanca za hnutie SlovenskoJúliusa Jakaba vláda pred koncom roka priniesla viac neistoty než riešení. Schválený mechanizmus má podľa neho vyzerať ako jeden obrovský chaos a nenapĺňa sľuby, s ktorými aktuálna koalícia prišla k moci. Jakab pripomína, že vláda postavila svoju kampaň v roku 2023 na prísľube adresnej energopomoci a lacnejších energií.
„Mnohí ľudia práve kvôli týmto sľubom volili súčasnú vládu,“ povedal pre SITA Jakab. Zároveň dodáva, že po viac ako dvoch rokoch sa adresnosť neprejavila ani systémovo, ani organizačne.
Kľúčový problém
Kľúčovým problémom má byť podľa neho samotná konštrukcia systému, ktorý pracuje s príjmami domácnosti a trvalým pobytom. Podľa poslanca to v praxi znamená, že tisíce ľudí s presunutými, nezmenenými či rozdelenými trvalými pobytmi nebudú spadať do logiky, ktorú navrhuje štát. „To bude jeden chaos, ktorý sa nebude dať úplne skontrolovať,“ hovorí Jakab.

Štefunko kritizuje vládnu energopomoc, obchádza ľudí v podnájmoch aj domácnosti s tuhým palivom
Systém podľa neho nereflektuje realitu rodín, ľudí pracujúcich mimo miesta trvalého bydliska ani domácností, ktoré si nahlásenie pobytu neriešili roky. Navyše sa podľa neho energodotácia nastavila zle a štát pritom prijal zákon umožňujúci skúmať príjmy občanov, čo označuje za zbytočne invazívne.
Kritika ceny elektriny
Najostrejšiu kritiku však smeruje k samotnej cene elektriny, ktorú vláda predstavila. Jakab tvrdí, že sľub o lacnejších energiách nebol naplnený a ceny pôjdu pre všetkých nahor. Pripomína porovnanie s rokom 2023, keď bola regulovaná cena elektriny 61 eur za MWh, vyjednaná ešte počas vlády Igora Matoviča v období extrémnej trhovej volatility, keď megawatthodina na európskych burzách stála 250 až 300 eur. „Diametrálny rozdiel, obrovská zľava vyjednaná na nasledujúce roky,“ hovorí o vtedajšej dohode.

Ceny elektriny, plynu a tepla budú pre zraniteľných odberateľov zastropované. Vláda schválila aj adresnú energopomoc
Dnešný model však podľa neho vychádza zo základnej ceny 104 eur za MWh, pričom pre domácnosti v rámci tzv. adresnej pomoci má byť výsledná cena 73 eur. Oproti pôvodným 61 eurám však ide v každom prípade o zdraženie. „Najprv ju zvýšia na 104 a potom dajú zľavu na 72, ale všetko je viac ako 61,“ dodáva.
Otázniky s financovaním
Otázniky sa podľa Jakaba spájajú aj s financovaním. Kým v minulosti sa hovorilo o využití prostriedkov z plánu obnovy či iných európskych zdrojov, nakoniec má energopomoc podľa schváleného štátneho rozpočtu platiť štát zo svojich vlastných príjmov. „Je tam jasne napísané, že celá energopomoc sa bude uhrádzať zo štátneho rozpočtu,“ upozorňuje poslanec.

Slováci si pre geopolitické faktory priplatia za plyn približne 33 percent, stúpnu aj ceny elektriny a mierne tiež tepla
Znamená to, že dotácie majú byť financované z daní občanov, teda z DPH, odvodov a príjmových daní. Jakab to označuje za nekoncepčné a vytvárajúce paradox. Štát podľa neho berie ľuďom peniaze cez konsolidáciu a následne im ich čiastočne vracia v podobe energodotácie. „Oni vám vybielia celú peňaženku, aby vám potom vrátili 5 eur a ešte očakávajú, že im máte ďakovať,“ dodáva.
>>> Celý rozhovor SITA s Júliusom Jakábom













