Európa prechádza rozsiahlou energetickou transformáciou, ktorej cieľom je nielen naplniť ekologické ambície, ale aj zaistiť konkurencieschopnosť, energetickú nezávislosť a spoľahlivosť dodávok energie.
Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje každoročné rozšírenie kapacít obnoviteľných zdrojov energie (OZE) o približne 100 GW, čo si podľa odhadov vyžiada investície rádovo sto miliárd eur. S tým, ako rastie podiel OZE, narastá aj potreba efektívneho a bezpečného uskladnenia energie, a to cez batériové úložiská.
V najnovšej analýze odborníčky vyvolala pozornosť otázka, do akej miery sa OZE využívajú v EÚ a na Slovensku, aký pokrok sa dosiahol pri výstavbe batériových úložísk a prečo investície do nich môžu predstavovať jedinečnú investičnú príležitosť.
Tri hlavné oblasti správy
V prvej časti správy sa dozviete, ktoré krajiny v EÚ prevádzajú najvyšší podiel energie z OZE a ako si vedie Slovensko. Druhá časť sa zaoberá potrebnou úrovňou investícií do zelenej energetiky v nasledujúcich rokoch. Tretia časť zhŕňa dôvody, prečo batériové úložiská zaznamenávajú prudký rast. Nakoniec správa rozoberá, či sa investície do obnoviteľných zdrojov a batériových systémov oplatia a aké príležitosti prinášajú.
Komoditná časť ceny elektriny má stúpnuť na minimálne 104 eur. Čo ochráni domácnosti pred rastúcimi nákladmi?
V mnohých krajinách EÚ podiel energie z OZE v roku 2023 výrazne prevýšil priemernú úroveň únie, pričom špičku predstavujú Švédsko (66,4 % podiel OZE), Fínsko (50,8 %) či Dánsko (44,4 %). Zaujímavé postavenie majú aj niektoré krajiny strednej a východnej Európy ako Lotyšsko, Estónsko, Litva alebo Rumunsko, ktoré výrazne predbehli Slovensko.
EÚ dosiahla v roku 2023 podiel OZE približne 24,6 %. Na Slovensku však štatistiky pre 2023 vykazovali podiel len približne 17,0 %, čo svedčí o dlhotrvajúcej stagnácii a zaostávaní za priemerom Únie.
Prečo potrebujeme batériové úložiská
Ak chceme, aby „zelená transformácia“ obstála, rast OZE musí byť sprevádzaný rozvojom úložísk energie. V roku 2024 bolo v Európe inštalovaných 21,9 GWh batériových systémov na skladovanie energie (BESS), čo znamená jedenásty po sebe idúci rekordný rok. Celková kapacita batérií tak dosiahla 61,1 GWh.
Obnoviteľné zdroje rastú rýchlejšie než fosílne palivá, lídrom je solárna fotovoltika
Odhady predpokladajú, že v roku 2025 by mohla pribudnúť ďalšia kapacita 29,7 GWh, čo by predstavovalo medziročný nárast o 36 %. Podľa konzervatívnych scenárov sa očakáva, že do roku 2030 sa kapacita batériových úložísk v Európe štvornásobne zvýši. Optimistickejšie prognózy hovoria dokonca o možnom šesťnásobnom až osemnásobnom raste.
Ceny batérií klesajú, technológie napredujú
Rast obľúbenosti batériových úložísk podporuje aj klesajúca cena lítium-iónových batérií. V roku 2024 dosiahla priemerná cena 115 USD/kWh, čo predstavuje medziročný pokles približne 20 %, najvýraznejší od roku 2017. K tomu prispeli technologické inovácie, zlepšené chemické zloženie batérií a nižšie ceny základných surovín vrátane lítia. Prechod od technológií NMC a NCA smerom k lacnejším a výkonnejším batériám typu LFP výrazne zlepšil ekonomiku batériových systémov.
Slovensko by malo pokračovať vo výstavbe novej jadrovky či elektrárne na Ipli, podľa Holjenčíka ide o našu budúcnosť - VIDEO
Vďaka týmto trendom, energetickej transformácii, rastu OZE, potrebe spoľahlivého uskladnenia energie, prudkému rozvoju batériových systémov a znižujúcim sa nákladom na batérie, sa investície do obnoviteľných zdrojov a batériových úložísk javia ako veľmi atraktívna a perspektívna príležitosť.
