Až 99 zo 100 intermodálnych prepráv, ktoré kombinujú viac druhov dopravných prostriedkov, neprebieha vo svete podľa pôvodného plánu. Hlavnými dôvodmi sú zvyčajne chybne vyplnená alebo neúplná prepravná dokumentácia, ale aj rozsiahle modernizácie železničnej infraštruktúry v Európe, ktoré spôsobujú meškania nákladných vlakov.
Námorná doprava stále dominuje
Až 80 percent celosvetovej prepravy nákladu zabezpečuje námorná doprava. Je súčasťou intermodálnej prepravy, ktorá stále patrí medzi najviac využívanú a z pohľadu nákladov aj najlacnejšiu prepravu. Náklad od odosielateľa k príjemcovi prechádza množstvom kontaktných bodov, pričom v každom jednom môže nastať nepredvídané zdržanie.
„Ak by sa zlepšila kvalita sprievodných dokladov na strane importu aj exportu, výrazne by to pomohlo skrátiť colné procesy a znížiť náklady spojené s riešením nezrovnalostí,“ uviedla manažérka námornej logistiky spoločnosti Kuehne+Nagel Slovensko Jana Mošovská.
Zelená logistika je zatiaľ v nedohľadne, zákazníci nie sú ochotní zmeny financovať
Podľa nej sú colníci často nútení zadržať zásielky, keď dokumentácia obsahuje len všeobecné opisy tovarov ako ´elektronika´ či ´hračky´. Doplnenie údajov môže trvať dni až týždne, čo spôsobuje zdržania a dodatočné náklady. Z aktuálnych globálnych údajov vyplýva, že každá druhá zásielka prepravovaná po mori mešká oproti pôvodným plánom o viac ako 24 hodín.
Najčastejšie chyby v kľúčových dokladoch
Najčastejšie chyby sa týkajú štyroch kľúčových dokumentov – obchodnej faktúry, prepravného listu, baliaceho listu a podkladov pre colné konanie, ako sú HS kódy používané na klasifikáciu tovaru pri importe a exporte či certifikáty o zhode.
Druhým faktorom, ktorý vplýva na spoľahlivosť intermodálnej prepravy, je podľa odborníkov nekoordinovaná modernizácia železničných trás v Európe. „Osobná železničná doprava má prednosť pred nákladnou, a keďže sa na mnohých úsekoch modernizuje, vlaky s tovarom musia využívať obchádzkové trasy. Tie však často nie sú elektrifikované, kratšie a s nižšou nosnosťou,“ vysvetlil obchodný riaditeľ spoločnosti Metrans Miloš Mervart.
Smernica Eurovignette prichádza na Slovensko, náklady niektorých dopravcov sa môžu až zdvojnásobiť
Ako príklad uviedol Nemecko, kde uzávera trate Hamburg – Berlín predlžuje trasu do prístavov o 50 až 300 kilometrov. Obdobne aj výluka na úseku Kúty – Bratislava obmedzuje priepustnosť pre vlaky zo Slovenska, ktoré musia prechádzať cez Rakúsko.
„Pre dopravcov to znamená vyššiu spotrebu energie, väčšie opotrebenie techniky a nutnosť nasadiť viac rušňovodičov,“ dodáva Mervart. Keďže rezervácia kapacít železničnej infraštruktúry pre cargo sa musí uskutočniť rok vopred, flexibilnejšou časťou intermodálnej prepravy zostáva námorná doprava.
