Nákaza chrípkou stúpa aj mimo sezóny, odborníci upozorňujú na nízku očkovanosť

Chrípková sezóna v Austrálii prebieha od mája do októbra, teda v období opačnom ako na severnej pologuli.
Chrípka, prechladnutie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Počas tohto roka Austrália čelila jednej z najintenzívnejších chrípkových sezón za posledné roky. Vírus sa šíril rýchlejšie než obvykle a nemocnice zapĺňali najmä nezaočkovaní pacienti. Odborníci varujú, že vzhľadom na extrémne nízku mieru očkovania proti chrípke hrozí podobný vývoj aj v európskych krajinách vrátane Slovenska, kde očkovanosť sotva prekračuje hranicu piatich percent.

Chrípková sezóna v Austrálii prebieha od mája do októbra, teda v období opačnom ako na severnej pologuli. Tento rok tam začala skôr a vyznačovala sa rýchlym komunitným šírením vírusu. Ako uviedla prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnostiZuzana Krištufková, až 90 % hospitalizovaných s chrípkou v Austrálii nemalo absolvované očkovanie. Zároveň informovala, že počet úmrtí spojených s chrípkou bol vyšší než v rokoch pred pandémiou.

Slovensko zaostáva v očkovaní

„Tohtoročná chrípková sezóna patrila medzi najzávažnejšie za posledných päť rokov. Bola skorá, intenzívna a spôsobila rozsiahly komunitný prenos,“ uviedla pre Medical Practice.

Na Slovensku miera zaočkovanosti proti chrípke dosiahla podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR v predchádzajúcej sezóne iba 5,2 %, čím sa radíme medzi krajiny s najnižšou úrovňou v rámci Európskej únie. Pre porovnanie, vo Fínsku dosahuje očkovanosť takmer 33 % a v Španielsku presahuje 48 %. Medzisezónny nárast chrípkových ochorení predstavuje vyše 41-tisíc nových prípadov.

Chrípka spôsobuje vážne komplikácie

Odborníci zároveň upozorňujú, že chrípka môže spustiť vážne zdravotné komplikácie, predovšetkým kardiovaskulárne ochorenia. Európska kardiologická spoločnosť odporúča očkovanie ako preventívne opatrenie aj pre chrípkovú sezónu 2025/26.

Napriek nízkej celkovej zaočkovanosti zaznamenal ÚVZ SR najvýraznejší medziročný nárast počtu podaných dávok v detskej populácii. U detí do 15 rokov pribudlo vyše 8 500 očkovaní. Podľa odborníkov je tento rast dôsledkom zavedenia bezihlovej nosovej vakcíny, ktorú deti lepšie akceptujú.

„V posledných rokoch sledujeme zvýšený záujem rodičov o vakcináciu detí, najmä vďaka nosovej forme, ktorá je pre deti prijateľnejšia a jednoduchšia,“ uviedol pediater a klinický imunológ Miloš Jeseňák z Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice v Martine. Zároveň zdôraznil, že táto forma vakcíny má u detí vyššiu účinnosť než injekčné podanie.

Rodičia uprednostňujú bezbolestné očkovanie

Vyšší dopyt po nosovej vakcíne potvrdzuje aj hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová. Podľa nej sa rodičia častejšie rozhodujú pre túto formu očkovania najmä preto, že je bezbolestná a ponúka širšiu imunitnú odpoveď. „K injekčnej vakcíne majú rodičia stále rezervovanejší postoj,“ dodala.

K nízkej miere očkovania prispieva aj nedôvera k očkovaniu, ktorá je podľa odborníkov živená dezinformačnými kampaňami a slabou dostupnosťou odborných informácií. „Ľudia často podceňujú chrípku a nevedia, že aj bežná vírusová infekcia môže mať vážne následky v každom veku. Očkovanie je stále stigmatizované a jeho význam znižujú aj verejné vyjadrenia niektorých politikov,“ upozornil Jeseňák.

Obavy rodičov nie sú podložené dátami

Podľa Prokopovej hrá významnú úlohu aj spôsob organizácie zdravotnej starostlivosti a jej financovania. „V krajinách, kde rodičia znášajú časť nákladov za liečbu alebo im vzniká strata príjmu pri starostlivosti o choré dieťa, je ochota dať dieťa zaočkovať vyššia,“ uviedla.

Rodičia sa podľa pediatrov najčastejšie obávajú nežiaducich účinkov. Jeseňák však zdôrazňuje, že tieto obavy nie sú podložené aktuálnymi dátami. „Väčšina nežiaducich účinkov, ktoré rodičia spomínajú, sa po očkovaní nevyskytuje, a ak áno, ide o veľmi zriedkavé prípady. Výrazne sa spomínajú autoimunitné či reumatické ochorenia alebo ťažké alergie, no tieto prípady sú extrémne vzácne. Naopak, riziko komplikácií spôsobených samotnou chrípkou je oveľa vyššie,“ uzatvára Jeseňák.

Viac k osobe: Elena ProkopováMiloš JeseňákZuzana Krištúfková
Firmy a inštitúcie: MZ Ministerstvo zdravotníctva SRSEVS Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosťÚrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR

Ďalšie k téme