Vlani síce počet konkurzov na Slovensku klesol, no objem majetku, tržieb aj počet zamestnancov v zbankrotovaných firmách výrazne narástli. Vyplýva to z analýzy spoločnosti FinStat, ktorá vychádza z údajov nového Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní spravovaného Ministerstvom spravodlivosti SR.
Veľké krachy
Súdy v roku 2025 vyhlásili konkurz na majetok 305 právnických osôb, čo je takmer o desatinu menej než v rekordnom roku 2024. Za poklesom počtu úpadkov sa však skrýva oveľa koncentrovanejší problém, niekoľko veľkých krachov výrazne skreslilo celkové štatistiky. Najväčším bankrotom roka sa stala východoslovenská skupina okolo Bukocelu z Hencoviec pri Vranove nad Topľou.
Január potvrdil pokles osobných bankrotov, väčšinu tvoria nepodnikajúci občania v produktívnom veku
Do konkurzu postupne padli Bukocel, Bukóza Export-Import, Bukóza Invest, Bukóza Progres aj Bukóza Holding. Skupina ešte podľa posledných zverejnených výsledkov zamestnávala vyše 700 ľudí, jej aktíva sa blížili k 260 miliónom eur a tržby presiahli 161 miliónov eur. FinStat ju označil za najväčší bankrot uplynulého roka a zároveň aj o najvýznamnejší úpadok od reštrukturalizácie finančného zoskupenia Arca spred štyroch rokov.
Najväčší veriteľ
Voči skupine si viac ako 180 veriteľov uplatňuje pohľadávky za takmer 131 miliónov eur. Najväčším veriteľom je štátna Eximbanka s nárokmi presahujúcimi 83 miliónov eur, pričom ďalšie milióny dlhuje skupina Environmentálnemu fondu, štátnym podnikom či Finančnej správe. Na daniach a odvodoch patrila Bukóza medzi najväčších dlžníkov spomedzi všetkých vlaňajších úpadcov.
Počet konkurzov firiem medziročne výrazne vzrástol. Ktorá sa stala najväčším daňovým dlžníkom?
Kolaps Bukózy dramaticky ovplyvnil aj agregované štatistiky. Hodnota aktív právnických osôb, ktoré vlani definitívne skrachovali, presiahla 660 miliónov eur, čo je najviac od roku 2022. Bez tejto skupiny by sa čísla pohybovali približne na úrovni predchádzajúceho roka. Identifikované tržby úpadcov dosiahli takmer 513 miliónov eur, najviac od predpandemického roku 2019, hoci v pomere k celej ekonomike ide len o zlomok percenta.
Dlhy na daniach
Z hľadiska kapitálu priniesol rok 2025 paradox. Úpadcovia v predchádzajúcich rokoch vykazovali súhrnne záporné vlastné imanie. Vlani sa však vďaka kapitálu Bukózy dostali do plusu, keď ich celkové vlastné imanie presiahlo 61 miliónov eur. Bez tejto skupiny by však zostalo záporné. Najväčšiu kapitálovú dieru spomedzi skrachovaných firiem eviduje Hydina Slovensko, ktorej záporné vlastné imanie dosiahlo 22,5 milióna eur.
Slovensko chce posilniť svoju ekonomickú stopu na Balkáne, Eximbanka otvára firmám dvere na nový trh
Verejné financie pocítili úpadky citeľnejšie než vlani. Firmy, ktoré skončili v konkurze, dlhovali na daniach a odvodoch spolu 92 miliónov eur, medziročne o dve pätiny viac. Najväčší daňový nedoplatok evidovala Hydina Slovensko, ktorá v čase vyhlásenia konkurzu dlhovala viac ako 20 miliónov eur, pričom dlh ďalej narastal. Významnú časť daňových dlhov pritom koncentruje úzka skupina desiatich najväčších dlžníkov.
Zamestnanosť
Z pohľadu zamestnanosti znamenal rok 2025 tvrdý zásah pre regióny. Úpadcovia spolu zamestnávali takmer 3 200 pracovníkov, medziročne o tretinu viac. Samotná Bukóza pripravila o prácu približne 700 ľudí v okrese, kde je nezamestnanosť násobne vyššia než v Bratislave. Hoci historicky najväčší počet prepustených zamestnancov stále pripadá na krach maloobchodnej siete Kačka v roku 2019, minuloročné prepúšťanie sa koncentrovalo najmä vo východoslovenskom regióne.
Slovensko môže fiškálne pravidlá plniť „na papieri“, no rast dlhu sa tak nezastaví. Za súčasným stavom stoja tri hlavné faktory
Medzi ďalšími významnými úpadcami sa objavili aj známe mená. Hlinikáreň Confal zo Slovenskej Ľupče, výrobca automobilových antén Calearo zo Šamorína či kuriérska spoločnosť 123Kurier z Tvrdošína. V konkurze skončil aj železničný dopravca Retrack Slovakia, ktorého veritelia si nárokujú viac než 11 miliónov eur. Časť týchto prípadov ukazuje, že ani reštrukturalizácia nemusí znamenať definitívnu záchranu.
Ozdravenie podnikov
Počet reštrukturalizácií vlani medziročne stúpol takmer o tretinu. O ozdravenie požiadalo približne 25 podnikov, čo zodpovedá šesťročnému priemeru. Medzi najvýraznejšie prípady patrí senická spoločnosť OMS, kedysi významný výrobca svietidiel. Firma, ktorú pred tridsiatimi rokmi založil Vladimír Levársky, v najlepších časoch zamestnávala viac než tisíc ľudí a dosahovala tržby okolo 70 miliónov eur.
Slovenská záručná a rozvojová banka vyhlásila súťaž na nový reportingový informačný systém
Dnes má približne 70 zamestnancov a jej obrat sa pohybuje len v nízkych miliónoch eur. Reštrukturalizáciu využil aj internetový predajca Dedoles, ktorý ako prvý siahol po inštitúte verejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku. Jeho zakladateľ Jaroslav Chrapko označil za jeden z hlavných dôvodov problémov „nájazd čínskych e-shopov“.
Štatistiky zároveň ukazujú, že rozhodujúcu časť počtu konkurzov tvoria takzvané malé konkurzy, teda prípady firiem s majetkom a záväzkami do jedného milióna eur. Vlani ich bolo 140, čo predstavuje takmer 46 percent všetkých konkurzov. Hoci ich podiel na majetku a zamestnanosti je relatívne nízky, významne ovplyvňujú celkový počet úpadkov.
