Svetový deň sporenia, ktorý každoročne býva 31. októbra, opäť pripomína, že finančná stabilita začína malými krokmi, pravidelným šetrením a rozumným narábaním s peniazmi. Hoci väčšina Slovákov cíti rastúci tlak výdavkov a stagnujúce príjmy, odborníci upozorňujú, že aj malé úspory dokážu v budúcnosti vytvoriť dôležitý finančný vankúš.
Z aktuálnych prieskumov spoločností Home Credit, IAD Investments a XTB však vyplýva, že Slovensko má stále rezervy. Nielen v miere úspor, ale aj vo finančnej disciplíne a schopnosti efektívne spravovať svoje peniaze.
Význam finančnej rezervy
Podľa najnovšieho prieskumu Home Creditu má až osem z desiatich Slovákov vyššie mesačné výdavky než vlani, no len štvrtina zarába viac. Napriek tomu si väčšina ľudí uvedomuje význam finančnej rezervy.
„Je nanajvýš potrebné mať aspoň základnú finančnú rezervu. Tá pomôže zvládať bežné aj náhle neočakávané životné udalosti,“ pripomína ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský. Odporúča začať jednoducho.
Audit neziskových organizácií: Aké sú špecifiká?
Vytvoriť si rozpočet, automatizovať sporenie a pravidelne sledovať pokroky. Zároveň zdôrazňuje, že finančná gramotnosť je základom stability: „Každé euro, ktoré si dnes odložíte bokom, môže byť zajtra kľúčom k finančnému zabezpečeniu.“ Hoci Slováci sú opatrní, podľa údajov IAD Investments zaostávajú v úsporách za svojimi susedmi.
Rozdiel nie je v peňaženkách, ale hlavách
„Po rokoch uskromňovania sme sa konečne odrazili od dna. Tento rok si domácnosti dokázali odložiť bokom v priemere 3,52 % zo svojich príjmov,“ uviedol portfólio manažér IAD Investments Roman Vitásek. Pred pandémiou to bolo viac než 5 %, zatiaľ čo Česi dnes sporia až 18 % a Maďari dokonca 19 % svojich príjmov. Vitásek upozorňuje, že problém nie je v slabšej ekonomike, ale v návykoch.
„V Spojených štátoch si obyvatelia odložia len 4,8 % príjmov, no v Mexiku takmer 19 %. Rozdiel nie je v peňaženkách, ale v hlavách,“ skonštatoval Vitásek. Sporenie podľa neho nie je o veľkých sumách, ale o disciplíne a trpezlivosti. Upozorňuje na silu zloženého úročenia, ktoré aj z malých vkladov dokáže v dlhodobom horizonte vybudovať značný majetok.
„Ak by si niekto odkladal 80 eur mesačne počas dvadsiatich rokov, pri priemernej úrokovej sadzbe 9 % by jeho úspory narástli na viac ako 53-tisíc eur,“ vysvetľuje Vitásek. Zatiaľ čo staršie generácie sa učia sporiť z potreby, mladí sa učia sporiť digitálne. Prieskum spoločnosti XTB ukázal, že Generácia Z (18 – 30 rokov) síce myslí na budúcnosť, no dve tretiny by v prípade výpadku príjmu dokázali z úspor prežiť najviac tri mesiace.
Sporenie s dlhodobým cieľom
„Finančná rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov je základom stability. Väčšina mladých ju, žiaľ, nemá,“ hovorí Vladimír Holovka, regionálny riaditeľ XTB pre Česko, Slovensko a Maďarsko. Dodáva, že technológie majú v tomto smere pozitívny vplyv. Viac ako polovicu mladých motivujú sporiť viac než v minulosti.
Ivan Mikloš hodnotí rozpočet a tretí konsolidačný balíček. Hrozí nám grécka cesta? - VIDEO
Z prieskumu tiež vyplýva, že 88 % mladých využíva bankové aplikácie a tretina už pracuje aj s investičnými platformami. Rozdiely sú však výrazné. Mladí muži investujú oveľa častejšie než ženy, čo podľa Holovku predstavuje výzvu.
„Musíme pracovať na odstraňovaní bariér, ktoré ženy od investovania odrádzajú,“ skonštatoval. Viac ako polovica mladých sporí s dlhodobým cieľom. Najčastejšie na bývanie, dôchodok alebo finančnú slobodu. Analytik XTB Jiří Tyleček zároveň pripomína, že samotné sporenie na bežných účtoch dnes nestačí.
Zmena nepríde zo dňa na deň
„Ak niekto nechá všetky svoje peniaze ležať na sporiacom účte, v dlhodobom horizonte prichádza o ich reálnu hodnotu. Úrokové sadzby sa pohybujú okolo troch percent, zatiaľ čo inflácia ich často prekonáva,“ uviedol Tyleček. Odporúča preto rozložiť úspory. Časť ponechať ako krátkodobú rezervu a zvyšok investovať, napríklad do ETF fondov.
Analytik bije na poplach. Ak sa naplnia riziká, rating Slovenska je ohrozený
Hoci sa Slovensko pomaly učí sporiť, odborníci sa zhodujú, že zmena nepríde zo dňa na deň. Sporenie by sa malo stať prirodzenou súčasťou finančného správania, podobne ako platenie účtov či plánovanie výdavkov. Svetový deň sporenia tak nie je len pripomienkou tradície, ale aj výzvou. Zamyslieť sa nad tým, ako a prečo narábame s vlastnými peniazmi.
