Inflácia na Slovensku sa v novembri podľa dát Štatistického úradu zastavila na úrovni 3,7 percenta a už tretíkrát v tomto roku dosiahla svoje ročné minimum. Napriek tomu zostáva jednou z najvyšších v Európskej únii a jej štruktúra naznačuje, že tlak na ceny z ekonomiky tak skoro nezmizne.
Lacnejšie potraviny síce pomohli tlmiť celkové zdražovanie, no tento efekt vykompenzovali najmä rýchlo rastúce ceny služieb a regulovaných položiek v bývaní.
Zdražovanie v službách
Ako upozorňuje analytik Národnej banky Slovenska (NBS)Branislav Karmažin, inflácia by bez zdražovania služieb už klesla pod štyri percentá. „Jej výraznejšiemu poklesu zabránilo zdražovanie v službách, ktoré vyvážilo vplyv lacnejších potravín,“ konštatuje Karmažin.
Infláciu na Slovensku spomaľovali len potraviny, rast cien tlačili nahor služby a opäť aj pohonné látky
Ceny služieb v novembri medzimesačne vzrástli o 0,7 percenta a ich medziročná inflácia sa posunula výrazne nad päť percent. Nahor ich ťahali najmä drahšie letenky, stomatologické výkony, kultúrne služby a prudký rast trhového nájomného, ktoré reaguje na vysoké ceny nehnuteľností.
Inflácia zostáva široko rozložená
Podobný obraz vykresľujú analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš. Podľa neho zostáva inflácia široko rozložená naprieč ekonomikou, pričom jadrové tlaky podporuje najmä solídny rast nominálnych miezd.
Najvýraznejšie medziročne zdraželi reštaurácie a hotely, takmer o deväť percent, a citeľný rast cien zaznamenali aj rekreácia, kultúra či dopravné služby. Letecká doprava bola medziročne drahšia o viac než 40 percent, čo sa premietlo aj do vyšších cien cestovania.
Ceny na Slovensku rastú rýchlejšie než v Nemecku či Španielsku, inflácia je druhá najvyššia v eurozóne
Na druhej strane potraviny v novembri mierne zlacneli a medziročne sa ich ceny dostali len tesne nad jedno percento. V prípade samotných potravín dokonca došlo k medziročnému poklesu cien, čo sa stalo po prvý raz za viac než päť rokov. Podľa Kočiša k tomu prispeli aj predvianočné zľavy, ktoré však tento rok neboli tak výrazné ako vlani.
Dočasné zrýchlenie inflácie
Práve tento bázický efekt podľa analytika UniCredit BankĽubomíra Koršňáka spôsobí, že v decembri inflácia opäť prechodne zrýchli smerom k štyrom percentám. „Sezónny pokles cien potravín bude pravdepodobne miernejší ako v predvianočnom období predchádzajúceho roka, čo prispeje k dočasnému zrýchleniu medziročného rastu cien,“ vysvetľuje Koršňák.
Inflácia na Slovensku spomalila, tlaky na ceny však pretrvávajú. Zdražovanie je citeľné najmä v službách
Výraznú úlohu v cenovom vývoji zohrávajú aj regulované ceny. V novembri sa do inflácie premietli nové cenové rozhodnutia pri vodnom a stočnom, ktorých ceny vzrástli o 7,6, respektíve 5,2 percenta. Ešte väčší vplyv však prinesie začiatok roka 2026.
Ceny energií a vplyv energopomoci
Podľa odhadov NBS by ceny elektriny pre domácnosti mohli v priemere vzrásť o päť percent, plynu o takmer sedem percent a tepla až o viac než 23 percent. Inflácia by sa tak aj v úvode budúceho roka mala držať okolo štvorpercentnej hranice.
Dovolenka, mäso či nové vybavenie domácnosti. Tisíce Slovákov si nemôžu dovoliť základné veci
Analytici sa zhodujú, že kľúčovým faktorom bude nastavenie energopomoci. Ako upozorňuje Koršňák, zvýšenie cien tepla síce formálne zvýši infláciu o viac než pol percentuálneho bodu, no pre veľkú časť domácností ho vykompenzujú energetické poukazy.
Pri elektrine a plyne však už časť domácností zaplatí plné trhové ceny, čo infláciu posunie mierne nahor. Slovenská inflácia tak zostane aj v roku 2026 nad priemerom eurozóny a rozdiely v raste cien medzi jednotlivými domácnosťami sa môžu ešte viac prehĺbiť v závislosti od toho, kto na adresnú pomoc dosiahne.
Vplyv aj na úspory
Z pohľadu peňaženiek domácností má inflácia aj druhú tvár. Ako pripomína analytička Wood & CompanyEva Sadovská, nejde len o to, koľko dnes platíme v obchodoch, ale aj o reálnu hodnotu našich príjmov, úspor a investícií.
Po výraznom poklese reálnych miezd v rokoch 2022 a 2023 sa situácia zlepšila a mzdy v roku 2024 aj 2025 opäť reálne rastú. Napriek tomu však peniaze uložené na bankových účtoch infláciu dlhodobo neporážajú a ich kúpna sila sa znižuje.
Slováci míňajú viac, sporí sa menej. Rast vkladov sa podľa Národnej banky spomalil na polovicu
Inflácia tak podľa Sadovskej funguje ako nenápadná, no trvalá daň. Zatiaľ čo zdraženie masla, vajec či energií vnímame okamžite, pomalý úbytok hodnoty úspor si často ani neuvedomujeme. Práve preto zostáva inflácia jedným z kľúčových faktorov, ktorý bude aj v nasledujúcich rokoch formovať správanie domácností, ich spotrebu aj rozhodovanie o investíciách.
