Parlament v stredu schválil ďalšiu úpravu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, známeho ako EIA. Novela, ktorá upravuje podmienky povoľovania projektov vo veterných akceleračných zónach, bola predložená formou tzv. prílepku, a teda pozmeňujúceho návrhu k nesúvisiacemu zákonu o označeniach pôvodu výrobkov.
Kritika novely
Tento legislatívny postup vyvolal kritiku zo strany environmentálnych organizácií, ktoré upozorňujú na opakovaný výskyt podobných zásahov bez dostatočného odborného podkladu. Pozmeňujúci návrh do parlamentu predložil poslanec Michal Bartek. Podľa jeho zdôvodnenia ide o technickú úpravu, ktorá má reflektovať požiadavky Európskej komisie v súvislosti s plnením záväzkov v rámci Plánu obnovy a odolnosti.
Samosprávy nesúhlasia s postupom vlády, žiadajú účasť na rokovaniach o veterných parkoch - VIDEO, FOTO
Novela spresňuje postupy pri povoľovaní projektov vo veterných zónach a zároveň ruší požiadavky na vyjadrenia regulátora a prevádzkovateľa elektrickej siete, ktoré boli do zákona zaradené len pred mesiacom.
Veterná energia potrebuje predovšetkým pokoj
Podľa Klimatickej koalície takýto vývoj potvrdzuje obavy, ktoré zaznievali už pri predchádzajúcej novele. „Presne na toto sme ministra upozorňovali, keď predkladali novelu pred mesiacom. Varovali sme, že zmeny, ktoré presadil, sú nefunkčné a bude ich musieť rýchlo opravovať. Včerajšia novela je len dôkazom, že MŽP pracuje systémom pokus–omyl,“ uviedla koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.
Investori chcú pri Komárne postaviť veterné elektrárne, projekty rozbiehajú napriek nesúhlasu samospráv
V súvislosti s novou úpravou kritizovala aj spôsob, akým bola novela predložená – ako prílepok k nesúvisiacemu zákonu. Zároveň vyjadrila obavu, že narýchlo prijaté zmeny môžu zvyšovať napätie v regiónoch, kde sa veterné parky plánujú.
„Veterná energia potrebuje predovšetkým pokoj, dialóg a dôveru, nie ďalšie improvizácie,“ dodala. Mareková pripomenula, že viaceré samosprávy vrátane Trnavského a Nitrianskeho kraja podporujú rozvoj obnoviteľných zdrojov, no kritizujú nedostatok komunikácie zo strany štátu.
Ľudia musia byť vypočutí
„Ich postoj je jednoznačný: Nehovoríme nie vetru, ale hovoríme nie arogancii moci,“ citovala z ich vyjadrení. Organizácia zároveň upozorňuje, že opakované legislatívne zásahy bez predchádzajúcej odbornej diskusie a verejného zapojenia môžu prispieť k šíreniu nepravdivých informácií a odporu voči obnoviteľným zdrojom.
Starostovia z východu aj západu Slovenska budú zbierať podpisy proti veterným elektrárňam - VIDEO
Klimatická koalícia dlhodobo presadzuje systematický prístup, ktorý zahŕňa odborné mapovanie územia, legislatívnu stabilitu a zapojenie obyvateľov vrátane finančnej participácie na veterných projektoch.
„Ľudia v obciach, kde sa takéto projekty plánujú, musia byť vypočutí,“ zdôraznila Mareková. Dodala, že deklarované zapojenie verejnosti zo strany ministra životného prostredia Tomáša Tarabu zostáva často len na úrovni verejných vyjadrení, zatiaľ čo legislatívna prax ide v opačnom smere.
