Slovenské stavebníctvo má za sebou najsilnejší mesiac od leta 2022. Podľa údajov Štatistického úradu SR vzrástla produkcia v septembri medziročne o 19 percent, čo je najvyšší rast za posledné tri roky.
Aj keď čísla na prvý pohľad naznačujú mimoriadne oživenie sektora, analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák upozorňuje, že rast je do veľkej miery ovplyvnený tzv. nízkou porovnávacou základňou. Teda tým, že v septembri minulého roka aktivitu stavebných firiem spomalili rozsiahle povodne, najmä na západnom Slovensku.
Stavebníctvo si udržalo solídny rast
Po očistení o tento technický efekt si však stavebníctvo stále udržalo solídny rast. Podľa analytických prepočtov sa reálny medziročný prírastok pohyboval na úrovni 5 až 10 percent. Oživenie sa prejavilo naprieč celým sektorom. Od výstavby infraštruktúry cez nebytové priestory až po bytovú výstavbu.
Najviac sa darilo infraštuktúrnym projektom, ktoré ťahajú najmä verejné zákazky financované z eurofondov a Plánu obnovy. Produkcia v tejto oblasti vzrástla v porovnaní s augustom o takmer desať percent a medziročne až o 16,7 percenta.
Dopyt po bytoch v Bratislave ožil a ceny stúpli všade okrem Starého Mesta, nájomné vzrástlo menej
Darilo sa aj výstavbe budov, ktorá po sezónnom očistení vzrástla o necelé percento, medziročne však až o 16,2 percenta, najrýchlejšie od júna 2022. Dynamický rast si udržala aj nebytová výstavba, ktorá po letnom vrchole spomalila len mierne a medziročne stúpla o 21,4 percenta.
Zlepšenie vidno aj v bytovej výstavbe, kde tempo rastu zrýchlilo z 8,4 na 9,2 percenta. Hoci ide o pozitívny trend, odborníci upozorňujú, že časť rastu môže byť výsledkom urýchľovania dokončovania rozostavaných projektov pred zavedením novej stavebnej legislatívy.
Reálny efekt sa prejaví na prelome rokov
Napriek celkovému rastu ostáva výhľad pre sektor zmiešaný. Analytik, predpokladá, že po skončení priaznivého bázického efektu sa už v októbri medziročný rast spomalí na jednociferné hodnoty. Dôvodom je aj slabá investičná aktivita, fiškálna konsolidácia štátu a odklad viacerých projektov, ktoré čakali na platnosť nového stavebného zákona od 1. apríla tohto roka.
Bytová výstavba by mohla v najbližších mesiacoch brzdiť, keďže developeri zrejme čakajú, ako sa nový zákon prejaví v praxi. Podľa Koršňáka sa jeho reálny efekt na trh prejaví až na prelome rokov 2025 a 2026. Tento moment by mohol priniesť aj čiastočné zmiernenie previsu dopytu nad ponukou a tým aj úľavu v tlaku na rast cien bytov.
Rast cien nehnuteľností postupne spomaľuje, byty však zdraželi o desiatky eur
Výstavba infraštruktúry by naopak mala pokračovať v reštarte, keďže ju naďalej podporujú projekty financované z nového programového obdobia eurofondov a dobiehajúce projekty z plánu obnovy. Dlhodobé problémy verejného sektora, ako zdĺhavé obstarávania, administratívne prieťahy a technické zdržania, však môžu pozitívne efekty tlmiť a prinášať do výstavby neželanú volatilitu.
Napriek viacerým rizikám Koršňák hodnotí aktuálnu kondíciu stavebníctva ako stabilizovanú. Rast domácich stavebných firiem, najmä v zahraničí, je síce na svojom maxime z júla, no stále je medziročne vyšší o viac než 40 percent. Kým v lete sa sektor spamätával z utlmenia, september naznačil, že stavebníctvo sa postupne zotavuje. Aj keď s pomocou priaznivého porovnania s minulým rokom.
