Vojna na Ukrajine: Zelenskyj opísal zverstvá Rusov, Heger ide do Kyjeva a Peskov označil odhalenia z Buče za zinscenované (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ukrajina, Rusko, Buča, útok, invázia, vojna
Žena kráča vedľa zničeného ruského obrneného vozidla v Buči. Foto: SITA/AP

Ruská armáda pokračuje v sústredení svojich snáh na prípravy na ofenzívu na východe Ukrajiny, konštatoval ukrajinský generálny štáb. Cieľom Rusov je pritom získať úplnú kontrolu nad oblasťami Donecka a Luhanska. Časti týchto oblastí sú od roku 2014 pod kontrolou Moskvou podporovaných separatistov a Rusko ich uznalo ako nezávislé štáty.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ruské sily v noci zasiahli zásobník paliva a továreň v Dnipropetrovskej oblasti. Prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram o tom informoval gubernátor Valentyn Rezničenko s tým, že počet obetí zatiaľ nie je jasný.

„Noc bola znepokojivá a náročná. Nepriateľ na našu oblasť zaútočil zo vzduchu a zasiahol zásobník ropy a jednu z tovární. Zásobník s palivom bol úplne zničený. Záchranári sa ešte stále snažia uhasiť plamene v továrni. Je tam silný požiar,“ napísal Rezničenko.

Humanitárna situácia v obliehanom ukrajinskom meste Mariupoľ sa podľa britského ministerstva obrany zhoršuje. V najnovšom spravodajskom hlásení uvádza, že väčšina zo 160-tisíc obyvateľov mesta je bez svetla, komunikácií, liekov, tepla alebo vody a ruské sily bránia príchodu humanitárnej pomoci, „pravdepodobne za účelom vytvorenia tlaku na obrancov, aby sa vzdali“.

Mesto je obkľúčené ruskými silami od začiatku marca a podľa britského rezortu obrany tam naďalej pokračujú ťažké boje a nálety. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že jej sily odrážajú útoky na Mariupoľ už viac ako 40 dní. Ruské sily postupujú k centru mesta, ale ukrajinskí vojaci majú stále pod kontrolou nejaké oblasti.

Situácia pre civilistov v Mariupole je mimoriadne ťažká. Neprestajné bombardovanie zanechalo rozsiahlu spúšť a námestník starostu uviedol, že ľudia zomierajú v dôsledku vyhladovania a dehydratácie. Medzinárodný výbor Červeného kríža sa minulý týždeň pokúsil evakuovať civilistov, ale bol nútený to odložiť pre zlé bezpečnostné podmienky.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov (BR OSN), že ruská armáda musí okamžite čeliť súdu za vojnové zločiny na Ukrajine. Vyzval na vytvorenie tribunálu podobného tomu v Norimbergu, ktorý súdil vojnových zločincov po druhej svetovej vojne. Zelenskyj sa prostredníctvom videospojenia prihovoril najsilnejšiemu orgánu OSN po prvý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá trvá od 24. februára.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že vyjednávania s Ukrajinou pokračujú napriek obvineniam Ruska z vojnových zločinov voči civilistom v meste Buča pri Kyjeve.

Peskov v stredu povedal, že rozhovory pokračujú, ale odhalenia z Buče, ktoré označil za „zinscenované“, ich zabrzdili a cesta vpred „je dosť dlhá“. „Pracovný proces pokračuje, ale stáva sa oveľa ťažším, ako by sme chceli. Samozrejme, by sme radi videli viac dynamiky z ukrajinskej strany, ale proces sa nezastavil a pokračuje,“ povedal Peskov.

Rusko ustúpilo z oblastí v okolí Kyjeva a miest Černihiv a Sumy. Ukrajinskí vojaci, ktorí sa do týchto oblastí vrátili, našli dôkazy o rozsiahlom zabíjaní civilistov. Rusko akékoľvek vojnové zločiny popiera a tvrdí, že Ukrajina informácie sfalšovala. Od minulotýždňových rozhovorov v Turecku delegácie Ruska a Ukrajiny pokračujú v rokovaniach prostredníctvom videospojenia.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

21:00 Stredajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj vo štvrtok.

20:11 Maďarský premiér Viktor Orbán v stredu požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby vyhlásil okamžité prímerie vo vojne na Ukrajine. Zároveň dodal, že Maďarsko vyhovie ruskej požiadavke platiť za dodávky zemného plynu v rubľoch.

Orbán poznamenal, že s Putinom hovoril telefonicky a vyzval ho, aby ukončil vojenský konflikt na susednej Ukrajine. Podľa vlastných slov tiež ponúkol okamžité usporiadanie konferencie medzi bojujúcimi stranami v hlavnom meste Maďarska.

19:56 Telá zavraždených a zmasakrovaných ukrajinských civilistov v Buči na predmestí ukrajinskej metropoly Kyjev ležali v uliciach minimálne od 10. marca, keď bolo mesto pod kontrolou ruských vojakov. Takéto informácie získala nemecká vláda.

19:35 Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová v stredu povedala, že Čína sa necíti „komfortne“ v súvislosti s podporou Ruska a jeho agresie na Ukrajine. „Môžem vám povedať, že je pre Čínu táto pozícia nepríjemná a všimnete si, že vo väčšine hlasovaní sa zdržali, nehlasovali za Rusko, ale zdržali sa,“ poukázala v rozhovore pre CNN na to, akú pozíciu Peking zaujal počas hlasovaní na pôde OSN.

19:19 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala obyvateľov rozsiahlych oblastí východnej Ukrajiny, aby sa evakuovali, kým to je možné.

18:26 Na ruského oligarchu Romana Abramoviča, zdá sa, začínajú doliehať sankcie uložené z dôvodu invázie Ruska na Ukrajinu. Ako referuje web denníka Marca s odvolaním sa na britský The Sun, Abramovič sa obracia na bohatých priateľov v nádeji, že mu budú môcť požičať peniaze.

17:51 USA v stredu ohlásili sankcie zamerané na dve dospelé dcéry ruského prezidenta Vladimira Putina. Okrem sankcií voči dcéram šéfa Kremľa, Marii Putinovej a Kateriny Tichonovovej, sú sankcie namierené aj voči ruskému premiérovi Michailovi Mišustinovi, manželke a deťom ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a členom Bezpečnostnej rady Ruska, vrátane bývalého ruského prezidenta a premiéra Dmitrija Medvedeva. Sankcie bránia členom Putinovej blízkej rodiny využívať americký finančný systém a znamenajú zmrazenie všetkého ich majetku v USA.

17:25 Holandsko zadržalo 14 superjácht v ruskom vlastníctve, zmrazilo 516 miliónov eur v aktívach a zablokovalo 155 miliónov eur v transakciách v rámci sankcií uvalených na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu.

Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na holandského ministra zahraničných vecí Wopkeho Hoekstru. V liste holandskému parlamentu Hoekstra dodal, že v piatich lodeniciach v Holandsku sa momentálne stavia 12 jácht pre tzv. ruských skutočných konečných vlastníkov. Napriek tomu, že niektorí majitelia nefigurujú na európskom sankčnom zozname, v dôsledku súčasných pravidiel momentálne nie je možné dodať tieto plavidlá.

Okrem týchto dvanástich sú dve jachty v údržbe v holandských lodeniciach. Tie sú pod prísnejším colným dohľadom a „prešetruje sa vzťah jednej z týchto jácht k osobe uvedenej na európskych sankčných zoznamoch“.

16:43 Rada Európskej únie v stredu schválila návrh na vyššie úvodné finančné prostriedky zo zdrojov REACT-EU a na uľahčenie financovania základných potrieb utečencov z Ukrajiny. Tento rok sa vyplatí spolu 3,5 miliardy eur v rámci zvýšeného počiatočného financovania zo zdrojov REACT-EU a z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD).

Väčšia časť prostriedkov sa vyplatí členským štátom únie s vyšším počtom príchodov utečencov, či už sú tranzitnou alebo cieľovou krajinou. Rada o tom informovala na svojej internetovej stránke.

Návrh umožňuje zmierniť zaťaženie verejných rozpočtov členských štátov, aby mohli zvládať prílev utečencov z Ukrajiny. Na tento účel sa predbežné financovanie z tranže REACT-EU na rok 2021 zvýši z 11 % na 15 % pre všetky členské štáty a z 11 % na 45 % pre tie štáty EÚ, v ktorých prílev utečencov z Ukrajiny ku koncu prvého mesiaca po ruskej invázii presiahol jedno percento počtu ich obyvateľstva. Krajinami oprávnenými na predbežné financovanie vo výške 45 % sú Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko, ktoré majú spoločné hranice s Ukrajinou, ako aj Rakúsko, Bulharsko, Česko, Estónsko a Litva, ktoré do 23. marca 2022 prijali vyšší počet utečencov ako je 1 percento ich obyvateľstva.

Návrh zavádza možnosť jednotkových nákladov za osobu, čím by sa malo umožniť ľahšie a rýchlejšie využitie finančných prostriedkov. Jednotkové náklady by v zásade mali uľahčiť financovanie základných potrieb utečencov z Ukrajiny, ktorým sa poskytla dočasná ochrana EÚ alebo iná vhodná ochrana podľa vnútroštátneho práva. Tieto jednotkové náklady sa stanovujú na 40 eur na týždeň a môžu sa využívať najviac 13 týždňov odo dňa príchodu osoby do Európskej únie.

16:12 Nórsko sa pridalo k európskym krajinám, ktoré vypovedali ruských diplomatov. Ministerka zahraničných vecí Anniken Huitfeldt v stredu oznámila, že traja ruskí diplomati vykonávali aktivity nekompatibilné s ich statusom. Načasovanie ich vypovedania pritom podľa nej „nie je náhodné“ a prichádza „v čase, keď je celý svet otrasený správami o zneužívaní civilistov ruskými silami, najmä v meste Buča“, skonštatovala Huitfeldt vo vyhlásení.

15:55 Predaj nových áut v Rusku v marci klesol o takmer 63 % v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka.

Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na údaje Asociácie európskych podnikov (AEB), skupiny zastupujúcej zahraničných investorov v Rusku. Náhly pokles na ruskom automobilovom trhu bol vyvolaný viacerými okolnosťami.

Mnohé zahraničné spoločnosti oznámili stiahnutie z Ruska. Nedostatok dielov zasa viedol k zastaveniu práce v továrňach a prepad rubľa vystrelil ceny nových áut nad finančné možnosti Rusov. Priemerná cena nového auta v Rusku sa v marci zvýšila o 35 až 40 %.

15:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj„potrebuje menej potlesku a viac pomoci“, skonštatoval v príhovore v Európskom parlamente šéf európskej diplomacie Josep Borrell

Zelenskyj podľa neho „od nás potrebuje, aby sme mu menej často hovorili, že je hrdina, a dali mu viac zbraní na boj“. „Ukrajine sme dali jednu miliardu eur. To sa môže zdať ako veľa, ale miliarda eur je to, čo každý deň platíme Putinovi za energie, ktorými nás zásobuje. Od začiatku vojny sme im dali 35 miliárd eur. Tak si to porovnajte s miliardou, ktorú sme dali na vyzbrojenie Ukrajincov,“ upozornil na príspevky eurobloku na zbrane pre Ukrajincov v porovnaní so závislosťou od ruských energií.

„Táto vojna sa nemôže skončiť so zničenou, ovládnutou, rozorvanou Ukrajinou, miliónmi utečencov a tisíckami mŕtvych,“ skonštatoval prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter, zdieľajúc nahrávku svojho príhovoru. Aby sme sa tomu vyhli, mali by sme podľa neho ďalej podporovať Ukrajinu, posilniť a našu jednotu a zredukovať našu energetickú závislosť.

Josep Borrell
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Foto: SITA/AP

15:30 Na Slovensku je v súčasnosti hospitalizovaných 64 ukrajinských pacientov, z toho je 37 dospelých a 27 detí. 

Najčastejšie sú na interných, traumatologických a onkologických oddeleniach. Po rokovaní vlády to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).

15:28 Špeciálne brigády ruskej armády v Mariupoli zbierajú a následne v mobilných krematóriách pália telá zavraždených obyvateľov, aby zamaskovali zločiny, akých sa dopustili iné ruské jednotky.

Na Telegrame o tom informovala mariupoľská mestská rada. Podľa nej v meste mohli byť zabité desaťtisíce obyvateľov.

„Okrem toho sú prostredníctvom filtračných táborov identifikovaní a likvidovaní všetci potenciálni svedkovia zverstiev okupantov,“ uviedla mestská rada. Dodala, že Rusi nechávajú všetku „špinavú prácu na kolaborantov“, ktorých naverbovali do týchto špeciálnych brigád.

Mariupoľ, Ukrajina, vojna, Rusko
Pohľad na zničené divadlo v meste Mariupoľ. Foto: SITA/AP

15:24 Pôsobenie Švajčiarska v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov prispeje k obnoveniu dôvery v multilateralizmus a k posilneniu medzinárodného práva. 

Štátna tajomníčka rezortu diplomacie Ingrid Brocková to povedala po stredajšom prijatí veľvyslanca Švajčiarskej konfederácie na Slovensku Alexandra Hoffeta.

„Švajčiarsko jasne odsúdilo vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine, podporilo európske sankcie voči Rusku a ponúklo humanitárnu pomoc nielen Ukrajine, ale aj štátom susediacim s Ukrajinou vrátane Slovenska. To je dôkaz historicky bezprecedentnej podpory Ukrajiny,“ vyhlásila Brocková.

15:18 Rusko tvrdí, že v obavách z nedodržania záväzkov sa rozhodlo zaplatiť svoje zahraničné dolárové dlhopisy v rubľoch.

Tamojší rezort financií vyhlásil, že bol nútený splatiť 649,2 milióna dolárov veriteľom v rubľoch po tom, čo korešpondenčná banka odmietla vykonať platobné pokyny. Ministerstvo financií tak muselo zabezpečiť domácu finančnú inštitúciu na vykonanie potrebných platieb. Neuviedlo však, či bola platba v rubľoch akceptovaná.

14:41 Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zásadne nesúhlasí s prípadným embargom na dovoz ruského plynu či ropy do Európskej únie. „Zásadne nesúhlasím s tým, pretože to by napáchalo obrovské škody na hospodárstve. Nevidím žiaden zmysel v sankciách, ktoré uškodia viac nám, ako tomu, proti komu sú nasmerované,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády minister Sulík.

S embargom na dovoz uhlia z Ruska slovenský minister hospodárstva väčší problém nemá. „Vieme s tým žiť,“ podotkol Sulík, ktorý však upozornil, že embargo na dovoz uhlia môže extrémne zvýšiť cenu plynu na trhoch, keďže na uhlí je veľmi závislá nemecká ekonomika.

Vláda na stredajšom rokovaní schválila aj krízový plán v súvislosti s hrozbou výpadku dodávok energií. Materiál však vláda nezverejnila. „Sú tam citlivé informácie až dôverné. Momentálne je situácia stabilizovaná. Robíme na tom, aby sme boli v dodávkach energií nezávislí,“ konštatoval Sulík.

Richard Sulík počas tlačovej besedy k aktuálnym otázkam týkajúcich sa cesty do Dubaja. Bratislava, 5. november 2021.
Minister hospodárstva Richard Sulík. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková.

14:29 Holandsko zakázalo opustiť jeho lodenice 12 jachtám s väzbami na Rusko. Plavidlá, ktoré sú v štádiu konštrukcie, zadržali v súlade s európskymi sankciami voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Holandský minister zahraničia Wopke Hoekstra v liste parlamentu vysvetlil, že hoci v Holandsku v súčasnosti nekotvia žiadne ruské superjachty, v piatich holandských lodeniciach stavajú 12 plavidiel s väzbami na Rusko. Jednu z týchto jácht vyšetrujú v dôsledku podozrivého spojenia s niekým na sankčnom zozname Európskej únie.

Holandsko tiež skonfiškovalo dve ďalšie jachty, ktoré tam opravovali. Jednu z nich tiež vyšetrujú pre väzby na osobu na európskom sankčnom zozname.

14:12 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že vyjednávania s Ukrajinou pokračujú napriek obvineniam Ruska z vojnových zločinov voči civilistom v meste Buča pri Kyjeve.

Peskov v stredu povedal, že rozhovory pokračujú, ale odhalenia z Buče, ktoré označil za „zinscenované“, ich zabrzdili a cesta vpred „je dosť dlhá“. „Pracovný proces pokračuje, ale stáva sa oveľa ťažším, ako by sme chceli. Samozrejme, by sme radi videli viac dynamiky z ukrajinskej strany, ale proces sa nezastavil a pokračuje,“ povedal Peskov.

Rusko ustúpilo z oblastí v okolí Kyjeva a miest Černihiv a Sumy. Ukrajinskí vojaci, ktorí sa do týchto oblastí vrátili, našli dôkazy o rozsiahlom zabíjaní civilistov. Rusko akékoľvek vojnové zločiny popiera a tvrdí, že Ukrajina informácie sfalšovala. Od minulotýždňových rozhovorov v Turecku delegácie Ruska a Ukrajiny pokračujú v rokovaniach prostredníctvom videospojenia.

14:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z toho, že používa hlad civilistov ako vojnovú zbraň. Tvrdí, že ruskí vojaci sa zámerne zameriavajú na základné zásoby potravín pre Ukrajinu.

Volodymyr Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: Ukrainian Presidential Press Office/AP.

13:53 Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) odcestuje vo štvrtok (7. apríla) vo večerných hodinách do ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

Ako uviedol v dnešnom krátkom vyhlásení, do Kyjeva s ním bude cestovať aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a spolu navštívia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

13:43 Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková obvinila Rusko zo šírenia dezinformácií na ospravedlnenie jeho vojny na Ukrajine.

„Keď ruské tanky ničia ukrajinské mestá, kremeľská propagandistická mašinéria cenzuruje spravodajstvo, obmedzuje sociálne médiá, šíri dezinformácie a trestá tých, ktorí sa odvážia povedať pravdu,“ povedala Baerbocková. Cieľ toho je podľa nej jasný a cynický: „demoralizovať odvážnych ľudí na Ukrajine a zároveň držať Rusov v nevedomosti“.

Ministerka sa prostredníctvom video odkazu prihovorila na konferencii o dezinformáciách, ktorú zorganizovalo jej ministerstvo. Účastníci na nej citovali aj príklady ruských snáh vyvolať v Európe odpor voči utečencom z Ukrajiny.

13:01 Európska únia (EÚ) by mala podľa predsedu Európskej rady Charlesa Michela zvážiť spôsoby poskytnutia azylu ruským vojakom ochotným dezertovať z bojísk na Ukrajine. Podľa neho je udelenie azylu ruským dezertérom „cenný nápad, o ktorý by sme sa mali usilovať“. Podporil tak nápad, o ktorom už skôr hovorili niektorí europoslanci.

V prejave Európskemu parlamentu Michel vyjadril rozhorčenie nad „zločinmi proti ľudskosti, proti nevinným civilistom v Buči a mnohých ďalších mestách“ a vyzval ruských vojakov, aby neposlúchli rozkazy. „Ak sa nechcete podieľať na zabíjaní svojich ukrajinských bratov a sestier, ak nechcete byť zločincami, odhoďte zbrane, prestaňte bojovať, opustite bojisko,“ vyhlásil.

Michel tiež povedal, že EÚ by mala naďalej vytvárať tlak na Kremeľ. Spomenul nový balík sankcií, ktorý v utorok navrhla Európska komisia a okrem iného zahŕňa zákaz dovozu ruského uhlia. „Myslím si, že opatrenia na ropu a dokonca plyn budú tiež skôr či neskôr potrebné,“ skonštatoval.

12:49 Americký výrobca čipov Intel zastavuje všetko podnikanie v Rusku. Stal sa tak ďalšou zahraničnou firmou, ktorá z krajiny odchádza pre ruskú vojnu na Ukrajine. „S okamžitou účinnosťou sme zastavili všetky podnikateľské činnosti v Rusku,“ uviedla firma v stredu vo vyhlásení.

Intel zastavil dodávky zákazníkom v Rusku a susednom Bielorusku, ktoré je spojencom Moskvy, už po tom ako vojna vypukla.

Intel uviedol, že naďalej podporuje svojich 1 200 zamestnancov v Rusku a prijal „opatrenia v oblasti kontinuity podnikania“, aby redukoval narušenia svojich globálnych činností, ale nezverejnil podrobnosti. „Intel naďalej spoločne s globálnym spoločenstvom odsudzuje vojnu Ruska proti Ukrajine a vyzýva na rýchly návrat k mieru,“ uviedla firma vo vyhlásení.

Intel
Foto: ilustračné, SITA/AP.

12:34 Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid označil zabíjanie civilistov v Buči na predmestí Kyjeva za „vojnové zločiny“. Ako referuje spravodajský web CNN, bolo to dosiaľ najdôraznejšie odsúdenie ruskej invázie na Ukrajine, pričom prvý raz niektorý z izraelských politikov pripísal vinu Rusku.

„Veľká a mocná krajina opäť bez akéhokoľvek opodstatnenia napadla menšieho suseda. Znova je zem nasiaknutá krvou nevinných civilistov. Obrazy a svedectvá z Ukrajiny sú hrozné. Ruské sily spáchali vojnové zločiny na bezbrannom civilnom obyvateľstve. Dôrazne odsudzujem tieto vojnové zločiny,“ napísal Lapid na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Lapidove komentáre, ktoré väčšina demokratického sveta pochválila, boli v ostrom kontraste s vyhláseniami izraelského premiéra Naftaliho Bennetta. Ten niekoľko hodín predtým síce odsúdil vraždy v Buči a ďalších ukrajinských mestách, no neobviňoval z nich Rusko.

11:35 Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) je rád, že sa Česká republika rozhodla poslať na Ukrajinu niekoľko tankov T-72 a pechotné bojové vozidlá BVP-1. Uviedol to pred rokovaním vlády s tým, že je to ich legitímne právo. Zdôraznil však, že Česká republika na rozdiel od Slovenska robila veľké akvizície do pozemných síl a poskytnutá technika Ukrajine nie je nosnou technikou pre české ozbrojené sily. „My to nemôžeme spraviť, lebo sme nekupovali v minulosti nič. Dávali by sme len z našich konkrétnych zásob, ktoré máme,“ doplnil Naď.

11:19 Francúzsky módny dom Chanel prestal predávať svoje produkty ľuďom, ktorí ich majú v úmysle priviezť do Ruska, kde zatvoril svoje obchody. Moskva a niektorí zákazníci spoločnosť obviňujú z toho, že je protiruská a hrozia bojkotom.

Chanel argumentuje tým, že len dodržiava sankcie Európskej únie, ktoré zakazujú predaj luxusného tovaru v hodnote viac ako 300 eur do Ruska. Ako pre BBC uviedol, sankcie eurobloku, ale aj Švajčiarska, tiež zakazujú predaj luxusného tovaru jednotlivcov, ktorí ho majú v úmysle použiť v Rusku.

Niektorí Rusi tvrdia, že ich v predajniach Chanelu po celom svete otočili a zabránili im v nákupe. Hovorkyňa ruského rezortu zahraničia Maria Zacharovová sa tento týždeň vyjadrila, že sa na to sťažovalo už viacero blogerov a obvinila Chanel z pridania sa do „rusofobickej kampane na zrušenie Ruska“.

Chanel uviedol, že pre dodržiavanie zákonov, vrátane sankcií, zaviedol proces, v rámci ktorého „žiada klientov, u ktorých nepoznáme hlavné bydlisko, aby potvrdili, že položky, ktoré kupujú, sa nebudú používať v Rusku“. Spoločnosť podľa svojich slov pracuje na zlepšení tohto prístupu a ospravedlnila sa „za akékoľvek nedorozumenie, ktoré to mohlo spôsobiť“.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zastavilo svoje operácie v Rusku mnoho západných spoločností. Okrem Chanelu dočasne svoje obchody zatvorili napríklad aj predajcovia luxusného tovaru LVMH, Hermes a Kering.

11:11  Slovensko rokuje o tom, že by opravovalo ukrajinskú techniku. Potvrdil to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) pred rokovaním vládneho kabinetu. Zdôraznil však, že nič nie je definitívne dohodnuté.

VLÁDA: Rokovanie 59. schôdze
Minister obrany Jaroslav Naď. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

11:04 Prevažujúca časť slovenského priemyslu nie je závislá na dovoze uhlia z Ruska.

V reakcii na prijatie ďalších sankcií pre vojnu na Ukrajine, medzi ktoré patrí aj zákaz dovozu uhlia z Ruskej federácie, to pre agentúru SITA uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

Zo širšieho pohľadu by podľa Lasza mohol zákaz dovozu uhlia spôsobiť tlak na rast cien iných energií, ako je plyn či elektrina. „Avšak je ešte príliš skoro na vyčíslenie týchto dopadov,“ uzavrel.

10:55 Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo ukrajinského veľvyslanca. Stalo sa tak po dňoch výmien názorov predstaviteľov oboch krajín v súvislosti s postojom Maďarska k vojne na Ukrajine.

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó na sociálnych sieťach napísal, že Maďarsko odsudzuje vojenskú agresiu a podporuje suverenitu Ukrajiny, ale „toto nie je naša vojna, takže chceme a zostaneme mimo nej“.

Maďarská vláda odmieta poskytnúť zbrane Ukrajine a povoliť ich prevoz cez maďarsko-ukrajinské hranice. Tiež je proti uvaleniu sankcií na dovoz ruských energií. Tento postoj skritizoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý v pondelok v príhovore národu povedal, že maďarský premiér Viktor Orbán si musí vybrať medzi Moskvou a „ostatným svetom“ na Západe.

Orbán, ktorý v nedeľu vyhral vo voľbách, vo víťaznom prejave označil Zelenského za jedného z oponentov, ktorého s jeho stranou porazili.

10:46 Prostriedky protivzdušnej obrany už chránia nebo nad východným Slovenskom.

Ozbrojené sily SR (OS SR) ich postupne presunuli do palebných postavení tak, aby pokryli čo najväčšiu časť východnej hranice Slovenska. Vzdušný priestor na hranici s Ukrajinou je tak monitorovaný 24 hodín denne. V tlačovej správe o tom informoval Štefan Zemanovič, hovorca OS SR.

9:58 O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo v pondelok 5. apríla 636 osôb, ktoré prekročili slovensko-ukrajinskú hranicu. Hraničnými priechodmi prešlo 649 mužov, 1 208 žien a 508 detí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 327 príslušníkov Prezídia Policajného zboru, 94 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 374 vojakov, sedem duchovných, 261 dobrovoľníkov a 65 príslušníkov zahraničných zložiek. Zároveň vypravili 37 autobusov, ktoré previezli 485 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenska. Vlakovou dopravou prepravili 752 osôb. Ubytovali 82 ľudí, pričom voľné kapacity sú na úrovni 12 224 lôžok.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice prekročilo takmer 308-tisíc osôb a o dočasné útočisko požiadalo viac ako 62-tisíc z nich.

9:45 Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že jej sily odrážajú útoky na Mariupoľ už viac ako 40 dní. Ruské sily postupujú k centru mesta, ale ukrajinskí vojaci majú stále pod kontrolou nejaké oblasti.

9:32 Ruské sily v noci zasiahli zásobník paliva a továreň v Dnipropetrovskej oblasti. Prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram o tom informoval gubernátor Valentyn Rezničenko s tým, že počet obetí zatiaľ nie je jasný.

„Noc bola znepokojivá a náročná. Nepriateľ na našu oblasť zaútočil zo vzduchu a zasiahol zásobník ropy a jednu z tovární. Zásobník s palivom bol úplne zničený. Záchranári sa ešte stále snažia uhasiť plamene v továrni. Je tam silný požiar,“ napísal Rezničenko.

Vo východnej Luhanskej oblasti si utorkové ostreľovanie mesta Rubižne vyžiadalo jedného mŕtveho a piatich zranených, informoval v stredu prostredníctvom Telegramu gubernátor Serhij Hajdaj.

9:16 Americký akciový trh v utorok uzavrel nižšie po tom, ako vyjadrenie predstaviteľky amerického Federálneho rezervného systému (Fed) podporilo očakávanie agresívnejšieho zvyšovania úrokov v USA a Biely dom ohlásil ďalšie sankcie proti Rusku. „Je ťažké byť osobitne optimistický“ v súvislosti s vojnou, uviedol Craig Orlam zo spoločnosti Oanda.

Členka Rady guvernérov Fed-u Lael Brainardová uviedla, že zabrzdenie inflácie, ktorá je najvyššia za štyri desaťročia, je „vrcholne dôležité“. Brainardová konštatovala, že Fed bude pokračovať vo zvyšovaní úrokov a na májovom zasadaní by mohol rozhodnúť o redukcii objemu dlhopisov vo svojom vlastníctve „rýchlym tempom“. Podľa obchodníkov je na takmer 78 percent pravdepodobné, že Fed na zasadaní v máji zvýši svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu.

Index S&P 500 klesol o 1,3 percenta na 4 525,12 bodu. Priemyselný index Dow Jones si pohoršil o 0,8 percent na 34 641,18 bodu. Technologický Nasdaq si odpísal 2,3 percenta a uzavrel na úrovni 14 204,17 bodu. Nedarilo sa ani akciám malých firiem a index menších spoločností Russell 2000 oslabil o 2,4 percenta na 2 046,04 bodu.

Ázijské akciové trhy kopírovali vývoj na Wall Street a v stredu zamierili nadol. Hlavný japonský index Nikkei 225 klesol o 1,58 percenta, index hongkonskej burzy Hang Seng si pohoršil o 1,4 percenta a čínsky akciový index Shanghai Composite stratil 0,2 percenta.

8:47 Dánsky rezort zahraničia vyhlásil, že krajina ostro odsudzuje „brutalitu Ruska voči ukrajinským civilistom v meste Buča“ a zdôraznil, že „úmyselné útoky proti civilistom sú vojnovými zločinmi“. Šéf dánskej diplomacie Jeppe Kofod povedal, že „predstavujú riziko pre našu národnú bezpečnosť, ktoré nemôžeme ignorovať“.

8:33 Španielsko vyhostí najmenej 25 diplomatov a zamestnancov z ruského veľvyslanectva v Madride, ktorí podľa ministra zahraničia Josého Manuela Albaresa predstavujú hrozbu pre španielsku bezpečnosť. Načasovanie vyhostenia je „reakciou na zločiny, ktoré nemožno nepotrestať“. Dôkazy o masakroch civilistov v oblastiach, ktoré ruské jednotky nedávno opustili, predstavujú „bod obratu, ktorý medzinárodné spoločenstvo nemôže ignorovať“, povedal španielsky minister.

8:22 Estónsko a Lotyšsko v utorok oznámili zatvorenie ruských konzulárnych misií v dvoch mestách v každej krajine, ktoré tiež sprevádza vyhostenie diplomatov a zamestnancov. Estónsky rezort zahraničia uviedol, že dal 14 zamestnancom ruských misií v mestách Tartu a Narva, kde zatvára konzuláty, čas na odchod z krajiny do 30. apríla. Lotyšský minister zahraničia Edgars Rinkevičs na Twitteri informoval, že zatvárajú ruské konzuláty v mestách Daugavpils a Liepaja a vyhosťujú 13 ruských diplomatov a zamestnancov.

8:10 Poľsko podpísalo dohodu o kúpe 250 amerických tankov Abrams za 4,75 miliardy dolárov. Dodávky by sa mali začať ešte tento rok, informuje televízia CNN na svojej webstránke. Tanky poputujú 18. mechanizovanej divízii poľskej armády.

Tá má základňu blízko hranice s Ukrajinou, ktorá od februára čelí invázii Ruska. Súčasťou dohody, ktorá vznikla vlani v júli a je jednou z najväčších v poľskej histórii, sú aj vozidlá na údržbu, prenosné mosty, výcvik, logistika aj munícia, uviedol minister obrany Mariusz Blaszczak. (1 EUR = 1,0969 USD)

7:44 Spojené štáty, Veľká Británia a Austrália budú v rámci ich bezpečnostnej aliancie AUKUS vyvíjať hypersonické strely.

Americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson a predseda austrálskej vlády Scott Morrison v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa „zaviazali začať novú trojstrannú spoluprácu v oblasti hypersonických a kontrahypersonických schopností a elektronického boja, ako aj rozšíriť zdieľanie informácií a prehĺbiť spoluprácu v oblasti obranných inovácií“. Krok prichádza v čase rastúcich obáv zo strany USA a spojencov z vojenských aktivít Číny v Tichom oceáne.

Vývoju hypersonických striel, ktoré sa nedajú zachytiť súčasnými protiraketovými systémami, sa venujú Spojené štáty, Rusko aj Čína. Rusko podľa popredného amerického veliteľa v Európe niekoľkokrát použilo hypersonické zbrane na Ukrajine.

7:23 Spojené štáty plánujú v koordinácii so západnými spojencami v stredu uvaliť ďalšie sankcie na Rusko po tom, ako vyšli najavo nové dôkazy o vojnových zločinoch na Ukrajine.

Joe Biden
Americký prezident Joe Biden. Foto: archívne, SITA/AP.

7:09 Česko podľa všetkého súhlasilo s poslaním časti nepoužívaných ťažkých zbraní zo svojich skladov na Ukrajinu.

Ako informuje spravodajský portál iDNES.cz, fotografie ukazujú vlaky s desiatkami tankov T-72 a pechotné bojové vozidlá BVP-1. Bojovú techniku po dohode so spojencami v NATO poslali na Ukrajinu v pondelok. Údajne tam smeruje až 40 tankov. O poslaní tankov na Ukrajinu sa hovorilo niekoľko dní. Fotografie s technikou zverejnil na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter účet Open Source Intelligence Monitor Defender.

Ministerka obrany Jana Černochová informáciu počas vystúpenia v Poslaneckej snemovni odmietla potvrdiť, ale aj vyvrátiť. „Budeme v dodávkach ďalej pokračovať. Z bezpečnostných dôvodov snáď všetci pochopíte, že nechcem nahrávať vrahom s písmenom Z,“ uviedla.

7:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Joe BidenVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj