Rok 2025 sa do ekonomickej histórie Slovenska zapíše ako obdobie citeľného spomalenia, rastúcej zraniteľnosti a prehlbujúcich sa štrukturálnych problémov, ktoré sa prejavili naprieč domácou spotrebou, verejnými financiami aj medzinárodnou pozíciou krajiny. Hoci inflácia sa postupne stabilizovala a Európska centrálna banka začala uvoľňovať menovú politiku, slovenská ekonomika z tohto vývoja profitovala len obmedzene.
Najviditeľnejším problémom, ktorý ovplyvňoval náladu domácností počas celého roka, zostali ceny potravín. Slovensko spolu s Maďarskom patrí medzi krajiny, kde potraviny zdraželi najviac v celej Európskej únii. Ako upozorňuje ekonóm ČSOBMarek Gábriš, od roku 2019 vzrástli ceny potravín na Slovensku približne o 50 %, zatiaľ čo priemer EÚ dosiahol zhruba 38 %.
„Na Slovensku sme za posledné obdobie zaznamenali najrýchlejší rast cien potravín v eurozóne aj v regióne strednej Európy, rýchlejšie rástli už len v Maďarsku,“ konštatuje Gábriš.
Spotreba domácností pod tlakom
Za týmto vývojom stoja podľa neho najmä vonkajšie šoky, ako ruská agresia proti Ukrajine a s ňou súvisiace narušenie dodávateľských reťazcov, no významnú úlohu zohrali aj domáce faktory vrátane zvyšovania daní, zavádzania nových odvodov, rastúcich nákladov na dopravu či výkyvov počasia.
Investori budú musieť byť v roku 2026 trpezliví, impulzívnosť je podľa odborníkov tradičnou chybou
Vysoké ceny potravín, spomalenie rastu miezd a rastúca neistota sa výrazne podpísali pod spotrebu domácností, ktorá sa stala jedným z hlavných brzdiacich faktorov hospodárskeho rastu. Podľa analytika Slovenskej sporiteľneMateja Horňáka slovenská ekonomika v roku 2025 „zložila nohu z plynu“ a jej medziročný rast sa pohyboval pod hranicou jedného percenta.
„Spotreba domácností je pod tlakom inflácie, útlmu miezd a všeobecného pesimizmu ohľadom ekonomického vývoja,“ uvádza Horňák. Slabý výkon pritom nepodporila ani investičná aktivita, keďže Slovensko ani napriek vysokému objemu dostupných eurofondov nedokázalo výraznejšie zrýchliť ich čerpanie.
Napätie aj na trhu práce
Napätie sa prejavilo aj na trhu práce. Hoci miera nezamestnanosti zostávala relatívne nízka, v druhej polovici roka pribudli hromadné prepúšťania a plošnejší rast nezamestnanosti vo viacerých regiónoch. Zároveň však Slovensko čelilo rekordnému prílevu pracovných migrantov.
Marek Gábriš upozorňuje, že počet zahraničných pracovníkov pravdepodobne prekročil hranicu 140-tisíc, pričom čoraz silnejšie zastúpenie získavajú krajiny strednej a východnej Ázie. Tento trend pomáha tlmiť nedostatok pracovnej sily, no zároveň poukazuje na štrukturálne slabiny domáceho trhu práce.
Konsolidácia verejných financií
Krehkosť ekonomiky sa naplno odrazila aj vo verejných financiách. Napriek viacerým konsolidačným balíčkom zostáva deficit vysoký a rozpočtový hotovostný schodok prekročil celoročný plán už v novembri.
Oživenie ekonomiky príde, no nebude zadarmo. NBS varuje pred rizikami ďalších rokov
Výber daní zaostával za očakávaniami, a to aj pri nepopulárnych opatreniach, ako je transakčná daň či zvýšené daňové zaťaženie. Matej Horňák upozorňuje, že konsolidácia je opäť postavená najmä na príjmovej strane, čo vedie k nižším čistým príjmom obyvateľstva a vytvára riziko potreby ďalších úsporných opatrení v budúcnosti.
Rating na najnižšej úrovni
Zhoršujúci sa stav verejných financií a slabý rast sa premietli do hodnotenia Slovenska na finančných trhoch. Rating krajiny sa dostal na najnižšiu úroveň za posledných 21 rokov a rizikové prirážky slovenských vládnych dlhopisov patria medzi najvyššie v eurozóne.
Hoci ECB znížila depozitnú sadzbu na 2 % a uvoľnila menovú politiku, dlhší koniec výnosovej krivky sa posúval nahor, čo odráža obavy investorov z budúceho vývoja. „Nemá to veľa spoločného so zlepšením stavu verejných financií,“ upozorňuje Gábriš a dodáva, že priaznivý vývoj dlhopisov bol skôr výsledkom globálneho „risk-on“ sentimentu než domácej fiškálnej disciplíny.
Zavedenie Trumpových ciel
Externé prostredie pritom Slovensku neprialo. Zavedenie ciel na európske dovozy zo strany Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa zasiahlo aj slovenský export, najmä automobilový sektor. Hoci ide prevažne o prémiové modely, ktoré sú menej citlivé na cenu, Matej Horňák upozorňuje, že istému výpadku dopytu sa ekonomika nevyhne, a to ani cez nepriamy vplyv na obchodných partnerov v EÚ. Aj preto zostávala priemyselná produkcia počas väčšiny roka v medziročnom poklese.
ECB sa podarilo skrotiť infláciu, podľa Kažimíra sa však Európa nemôže radovať predčasne
Paradoxne, jedným z mála výrazne rastúcich segmentov hospodárstva sa stal obranný priemysel. Vývoz zbraní zo Slovenska smeruje k historickým rekordom a podľa odhadov Mareka Gábriša by mohol za celý rok atakovať hranicu 2,9 miliardy eur.
Zároveň sa obrana dostáva do popredia aj na úrovni EÚ, kde sa diskutuje o výraznom navyšovaní výdavkov. Matej Horňák upozorňuje, že pri zvýšení obranných výdavkov na 3 % HDP by Slovensko mohlo do roku 2030 investovať do obrany viac než 5 miliárd eur ročne, čo by domácemu obrannému priemyslu poskytlo citeľný impulz.
