Rodinné výdavky by boli bez vládnych opatrení vyššie o 250 eur mesačne, zlepšila sa aj príjmová nerovnosť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rodina, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Celková kúpna sila Slovákov rástla v uplynulých dvoch rokoch pomerne rýchlo, i napriek inflačnému šoku. „Vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023 dramaticky zvýšila výdavky slovenských rodín, avšak aj ich pracovné príjmy a aj dôchodkové a sociálne dávky rástli netradične rýchlo,“ uvádza vo svojej analýze Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Výrazné rozdiely však eviduje medzi jednotlivými typmi rodín.

Kúpnu silu rodín negatívne ovplyvnil celkový rast cien. Ak by si rodiny kupovali tie isté tovary a služby ako v roku 2021 a vláda by neprijala opatrenia, ktoré zastropovali ceny energií pre domácnosti, mesačné výdavky priemernej rodiny by boli podľa RRZ po dvoch rokoch vyššie o 34 %, t.j. 250 eur.

Pozitívne zmeny aj na príjmovej strane

Po zastropovaní cien energií pre domácnosti čelila priemerná rodina miernejšiemu nárastu v mesačných výdavkoch o 174 eur, čo predstavuje 24-percentný nárast.

Na druhej strane, rodiny zažili aj pozitívne zmeny na príjmovej strane, ktoré zvyšovali ich kúpnu silu na dvojročnom horizonte. Disponibilný príjem rodinám rástol jednak v dôsledku rastu pracovných príjmov, pravidelnej valorizácie sociálnych dávok a dôchodkov, ako aj vďaka vládnym opatreniam súvisiacich aj nesúvisiacich s inflačným šokom.

Rast pracovných príjmov zvýšil disponibilné príjmy rodín, ktoré sa nachádzajú hlavne vo vyšších príjmových kategóriách. Naopak, vládne opatrenia prijaté v posledných dvoch rokoch zvýšili disponibilné príjmy rodín v nižších príjmových kategóriách.

Opatrenia zlepšili príjmovú nerovnosť

A preto aj tieto vládne opatrenia v priemere zlepšili príjmovú nerovnosť a boli percentuálne dôležitejšie pre nižšie príjmové skupiny,“ vysvetľuje Rozpočtová rada.

RRZ odhaduje, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 75 eur, čo v predstavuje nárast o 10 %. Vplyvy súvisiace s inflačným šokom viedli k poklesu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie, v priemere 12 eur mesačne.

Naopak, vplyvy nesúvisiace s inflačným šokom viedli k nárastu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie, v priemere o 87 eur mesačne. K výraznému nárastu prispela najmä štedrá plošná podpora rodín s deťmi.

Neplatí to však pre všetky rodiny. V priemere 15 % rodín čelilo na dvojročnom horizonte poklesu v kúpnej sile. Takmer vo všetkých prípadoch ide o rodiny bez detí, alebo o jednočlenné domácnosti. Ide teda najmä o tie rodiny, ktorých príjem nebol podporený štedrým navýšením rodinných dávok.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie RRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť