Vo svojej aktualizovanej makroekonomickej prognóze predpokladá, že hospodárstvo v roku 2026 vzrastie len o 0,8 percenta a v roku 2027 sa tempo rastu zvýši iba na 1,4 percenta.
Návrh reaguje na novú európsku smernicu prijatú vo februári 2026 a jeho hlavným cieľom je zmierniť dopady pravidiel ESG reportingu, ktoré firmy v posledných rokoch kritizovali pre vysokú administratívnu a finančnú náročnosť.
Hoci ide o prvé náznaky zmierňovania cenových tlakov, analytici upozorňujú, že slovenské domácnosti si na výraznejší pokles inflácie budú musieť ešte počkať.
Naopak, takmer tri štvrtiny Sloveniek, konkrétne 74,2 percenta, túto predstavu odmietajú, zatiaľ čo 16,1 percenta žien sa k nej nevie jednoznačne vyjadriť.
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), ktorý umožňuje porovnanie medzi krajinami eurozóny, sa po aprílovom 2,5-percentom raste v máji medziročne zvýšil o 2,8 percenta.
Za rozhodnutím centrálnej banky stoja predovšetkým pretrvávajúce inflačné tlaky, ktoré podľa odborníkov ešte zosilnili po vypuknutí konfliktu v Perzskom zálive.
Opozícia zároveň tvrdí, že zlyhalo aj deklarované šetrenie vo verejnej správe. Výdavky na mzdy štátnych zamestnancov podľa KDH prekročili plánovanú úroveň o 171 miliónov eur.