Slovensko sa pripravuje na jednu z najväčších daňových reforiem za posledné roky. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty má transponovať európsku smernicu VIDA (VAT in Digital Age) a zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a digitálne oznamovanie údajov o dodaniach tovarov a služieb. Kým vláda tvrdí, že cieľom je posilniť boj proti daňovým únikom, zjednodušiť procesy a harmonizovať pravidlá naprieč Európskou úniou, sociálni partneri vidia priestor na zlepšenie.
Reakcie odborov a zamestnávateľov
Konfederácia odborových zväzov SR aj Spoločné odbory Slovenska vyjadrili podporu materiálu bez pripomienok. Podľa nich novela môže plynulo pokračovať do ďalšieho legislatívneho konania. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) upozorňuje, že mala k materiálu množstvo zásadných pripomienok, no väčšinu sa podarilo vyriešiť kompromisne. Aj preto novelu odporúča, hoci nie bez výhrad.
Slovensko podľa NKÚ môže smerovať do rozpočtovej pasce. Dlh rastie rýchlejšie, než sa očakávalo
Najrozsiahlejšie stanovisko predložila Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Zdôraznila, že počas rokovaní s ministerstvom financií sa podarilo vyrokovať viacero zmien, ktoré podnikateľom uľavia. Patrí k nim zachovanie 15-dňovej lehoty na vystavenie faktúry do roku 2030, flexibilita pri uplatňovaní odpočtu DPH či možnosť opravovať zjavné chyby bez sankcií.
Spor o termíny
Zásadný rozpor však trvá pri termínoch. Kým smernica EÚ vyžaduje povinnú e-faktúru pre cezhraničné B2B transakcie od júla 2030, Slovensko chce zaviesť povinnosť pre tuzemské B2B transakcie už od januára 2027. „Nevidíme dôvod, prečo by Slovensko malo ísť tri roky pred Bruselom a nútiť podnikateľov adaptovať sa skôr, než to od nich vyžaduje EÚ,“ uviedla APZD.
Asociácie varujú, že vyššie odvody dusia slovenskú ekonomiku. Absentujú pritom reálne škrty na strane výdavkov
Podľa nej štát zatiaľ nedokázal splniť ani svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, takže očakávať, že podnikatelia zvládnu implementáciu za rok, je nereálne.
Podobnú obavu vyslovila aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Tá upozorňuje, že návrh neobsahuje konkrétne merateľné ciele v boji proti daňovým únikom, hoci predstavuje zásadnú a nákladnú zmenu pre firmy aj štát.
Ako má systém fungovať
„Zavedenie e-faktúry je najväčšou zmenou procesov v podnikateľskom prostredí od zavedenia eura,“ konštatuje RÚZ, pričom žiada posun účinnosti z roku 2027 na júl 2030, aby sa zosúladila s európskou legislatívou. Zväz zároveň volá po pilotnom testovaní systému s dobrovoľným zapojením vybraných firiem, čo by odhalilo možné technické problémy a riziká.
Návrh zákona počíta s tým, že od 1. januára 2027 budú musieť tuzemskí platitelia DPH vystavovať a prijímať faktúry výlučne elektronicky a v reálnom čase oznamovať údaje finančnej správe. Pre cezhraničné transakcie začne povinnosť platiť od júla 2030.
Zamestnávatelia a odbory odmietajú plánované zvýšenie odvodov, hovoria o „ekonomickom hazarde“
Po tomto dátume sa zároveň zruší povinnosť podávať súhrnné a kontrolné výkazy, keďže údaje budú daňovým úradom dostupné priamo zo systému e-faktúr. Ak sa novela schváli, podniky budú musieť prispôsobiť svoje účtovné a fakturačné systémy európskemu štandardu Peppol a zabezpečiť si prístup cez certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby. Za porušenie oznamovacej povinnosti budú hroziť pokuty až do 100-tisíc eur.
