Inštitút moderného spotrebiteľa spúšťa petíciu proti dani zo sladených nápojov

Pripravovaná daň zo sladených nápojov nemá podľa Inštitútu moderného spotrebiteľa úprimnú snahu riešiť obezitu, ale je zámienkou na ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia bežných spotrebiteľov.

Daň sa pravdepodobne úplne prenesie do ceny koncového nápoja a zvýši základ, z ktorého sa počíta DPH a obchodná marža. V konečnom dôsledku tak vybrané nápoje môžu zdražieť až o desiatky percent.

Hromadná pripomienka

„Štát nemá spotrebiteľov a spotrebiteľky trestať, o to viac nie v čase, keď intenzívne komunikuje boj s potravinovou infláciou,” tvrdí riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Filip Kužma. Inštitút preto spúšťa hromadnú pripomienku za férovejšie nastavenie dane, ktorú je možné podporiť na www.ferovadan.sk.

„Ak sa ministerstvo financií predsa len rozhodne v legislatívnom procese pokračovať, žiadame o niekoľko zmien, ktoré odstránia kľúčové problémy návrhu zákona. Žiadame o vyňatie rastlinných, ale aj jogurtových a mliečnych nápojov z predmetu dane a vyzývame na zreálnenie sadzby pre športové tuhé koncentráty, pretože ich miera zdanenia môže byť ešte vyššia než pri klasických sladených nápojoch,“ hovorí Kužma.

Laktózová intolerancia

Rastlinné alternatívy k mlieku sú vhodnou alternatívou pre ľudí, ktorí majú alergiu na bielkovinu kravského mlieka, trpia intoleranciou laktózy alebo sa rozhodli pre vegánsky životný štýl.

„Laktózová intolerancia je najrozšírenejšou potravinovou intoleranciou a na Slovensku ju má podľa odhadov 10 až 30 % populácie. Nemalá časť ľudí preto prirodzene siaha po rôznych alternatívach, ktoré sú už v súčasnosti drahšie než klasické kravské mlieko,“ vysvetľuje Kužma.

Nízka spotreba mlieka

Podľa návrhu si však má každý desiaty Slovák, ktorý trpí určitým zdravotným znevýhodnením a už teraz platí za alternatívy mlieka viac, priplatiť aj tak.

„V čase, keď Slovensko zápasí s dlhodobo nízkou konzumáciou mlieka, nemôžeme si dovoliť ten luxus a prikazovať ľuďom, aké mlieko alebo mliečny výrobok majú preferovať,“ hovorí Kužma.

Podľa dát Štatistického úradu SR je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z výživového hľadiska nepriaznivá a značne zaostáva za okolitými štátmi strednej Európy, pričom medzi rokmi 2022 a 2021 sa dokonca znížila.

Zdroj vitamínov

„Napriek tomu, že nesúhlasíme so zdanením ani ostatných sladených nápojov, poukazujeme na unikátny nutričný profil mliečnych a najmä jogurtových nápojov,“ dopĺňa Kužma.

Klasické sladené nápoje nemajú v zásade žiadny zdravotný benefit. Na druhej strane mlieko a mliečne výrobky sú výživovo bohaté potraviny, ktoré môžu byť zdrojom vápnika, fosforu, draslíka, vitamínu A, vitamínu B2 a vitamínu B12, bielkovín a esenciálnych mastných kyselín.

Daň sa dotkne aj športovcov

Daň zasiahne aj športovcov, ktorí pri cvičení siahajú po rôznych proteínových, izotonických či BCAA koncentrátoch. Tieto práškové koncentráty obsahujú určité množstvo sladidla, ktoré im dodáva príchuť. Kužma vysvetľuje, že tieto nápoje pomáhajú športovcom zlepšovať svoj výkon a nesúhlasí s ich jednoduchým prirovnávaním k ostatným sladeným nápojom.

Inštitút zároveň poukazuje na to, že v pomere na liter vyrobeného nápoja by bola daň na športové koncentráty v niektorých prípadoch ešte vyššia než na ostatné sladené nápoje. Napríklad 2,5 kg balenie proteínového koncentrátu by bolo podľa návrhu pokryté spotrebnou daňou v sume 10,75 eura.

Riziko nákupnej turistiky

Takéto balenie pritom v súčasnosti stojí 41,95 eur. Navrhovaná daň teda predstavuje viac ako 25 % jeho súčasnej ceny a po novom by zaň športovci po zarátaní dane a zvýšenej DPH mohli zaplatiť okolo 54,85 eur. Práve pri športových koncentrátoch pritom inštitút vidí nezanedbateľné riziko nákupnej turistiky.

„Je možné, že športovci si radšej tieto produkty objednajú zo zahraničných e-shopov, čím utrpia slovenskí podnikatelia. Pokiaľ štát tvrdí, že má záujem o podporu športu, nemal by športovcom hádzať polená pod nohy,“ uzatvára Kužma.