Žiarovský označil plán Ficovej vlády postaviť novú jadrovku do roku 2040 za veľmi ambiciózny, ale reálne chytateľný - VIDEO

Súčasná vláda Roberta Fica naplno rozbehla projekt výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Okrem iného už je pripravená medzivládna dohoda s USA, ktorá hovorí o spolupráci v jadrovej energetike. Čiže výstavbu novej bohunickej jadrovky by mala zabezpečiť primárne americká spoločnosť Westinghouse.

Prvé kilowatthodiny elektriny by mala podľa súčasných plánov nová jadrová elektráreň dodať do siete niekedy v roku 2040. Odborník na jadrovú energetiku hovorí, že ide o ambiciózny plán, ktorý ak však uchopíme dobre do rúk, je vcelku reálny.

„Je to veľmi ambiciózne, je to skutočne veľmi ambiciózne. Ale na druhej strane, ako ja hovorím, je to reálne chytateľné. Pokiaľ udržíme to momentum, ktoré sme momentálne nastúpili. Keď to spočítame priemerne, za posledných 30 rokov trvala výstavba elektrárne asi 17 rokov, ale je to práve dané tým vytláčaním jadra na perifériu energetického mixu,“ povedal odborník na jadrovú energiu v relácii Konzervatívna kaviareň portálu SITA Andrej Žiarovský.

Strata dodávateľov a odborníkov

Odborník upozorňuje, že koncom 90-tych a začiatkom tohto milénia celý svet pre svoj „odpor“ k jadrovej energetike stratil veľký reťazec dodávateľov, odborníkov. O to ťažšie je v súčasnosti, keď sa krajiny znova vracajú k jadrovej energetike, postaviť novú jadrovú elektráreň.

„Keď si vezmeme 80. roky, kedy sa staval jeden reaktor za druhým, boli firmy, ktoré sa tomu venovali, boli tímy, ktoré išli z elektrárne na elektrárne. Vtedy boli uvádzané do prevádzky dva bloky ročne. A v 90-tych respektíve 2000 rokoch došlo k narušeniu tohoto procesu, pretože nebol dopyt po jadrových elektrárňach, tým pádom firmy neudržiavali jadrové spôsobilosti, jadrové kompetencie, tímy, ktoré vedeli stávať tieto jadrové elektrárne. Došlo k rozpadu dodávateľských sietí, ľudia, ktorí to vedeli robiť poodchádzali do dôchodku alebo z brandže,“ zdôraznil Žiarovský.

Podľa neho, bude teda zaujímavé sledovať, ako sa dodržia termíny projektu výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. „Nejaká generalizácia sa tu hľadá veľmi ťažko. Na to, aby sme skutočne povedali, bude to postavené za takúto a takúto dobu, musíme sa zase vrátiť do toho režimu tej rutinnej výstavby elektrárne, kde budeme mať ustálenú dodávateľskú schému, budeme mať dodávateľov ktorí to vedia, ktorí sú licencovaní, a takisto ľudí, ktorí jednoducho skutočne budú prechádzať z elektrárni na elektráreň a budú skúsení, spôsobili a budú to vedieť,“ podotkol Žiarovský.

Westinghouse ako jediná možnosť

Rozhodnutie slovenskej vlády o výstavbe novej jadrovej elektrárne typu Westinghouse AP1000 považuje Žiarovský za jediné možné pri zohľadnení parametrov slovenskej energetiky.

„Ak by som vymenoval možných dodávateľov, z geopolitických dôvodov môžeme vyškrtnúť Číňanov, ich typ Hualong 1 a ruský VVER 1200, tak nám ostanú tri možnosti. To je ten americký AP1000, juhokorejský APR-1400 a francúzsky EPR, respektíve jeho derivát so zníženým výkonom EPR1200,“ približuje možných dodávateľov novej elektrárne.

Žiarovský pripomína, že juhokórejská technológia je postavená na americkej technológii Westinghouse. „Je tam know-how alebo duševné vlastníctvo práve Westinghouse. Takže tieto firmy postupujú koordinovane, alebo tak, ako povie Westinghouse. Vo chvíli, keď Westinghouse povie, ja chcem ísť na Slovensko, tak v tej chvíli už Kórejci na Slovensko nepôjdu. Takže zostáva nám Westinghouse a francúzska EDF,“ dodáva Žiarovský.

Výkonový limit 1 200 megawattov

Ako ďalej upresňuje, francúzsky reaktor EPR má výkon 1700 megawattov a usadiť tento obrovský výkon do našej elektrizačnej sústavy by bolo spojené s mnohými vynútenými investíciami.

„Takže vláda veľmi rozumne vzniesla požiadavku na výkonový limit 1 200 megawattov. Lenže EPR 1 200 nie je nikde postavený, v tejto chvíli je len na papieri. A požiadavka, že tu nechceme mať prototyp, je vcelku logická. Chcem tu mať elektráreň, ktorá už niekde inde na svete stojí,“ hovorí.

V tej chvíli vám zostane len jeden jediný dodávateľ a to je Westinghouse AP 1000, reaguje Žiarovský na názory, že výber dodávateľa sa mal robiť cez verejné obstarávanie. Žiarovský je presvedčený, že systém verejného obstarávanie nie je vo všeobecnosti stavaný na obstarávanie veľkých technologických a investičných celkov.

Pripomína príklad Českej republiky, ktorá sa obstarávaním dodávateľa jadrovej elektrárne zapodievala dlhé roky, s rizikom, že cez odvolania účastníkov sa projekt pribrzdí alebo zastaví.

Americká spoločnosť Westinghouse môže začať s prvými krokmi v procese novej jadrovej elektrárne na Slovensku „prakticky okamžite“. Počkať sa však najskôr musí na dohodu medzi americkou a slovenskou vládou. V auguste na stretnutí s novinármi to uviedol šéf spoločnosti Westinghouse pre Česko a Slovensko Petr Brzezina.

Koľko stojí nová jadrová elektráreň?

Na otázku SITA, aké kľúčové body je potrebné doriešiť v najbližších týždňoch, veľvyslanec USA na Slovensku Gautam Rana vtedy poznamenal: „V tomto bode je medzivládna dohoda v podstate vypracovaná. Obe strany si ju preštudovali, dohodli sa na formulácii, odobrila to Európska komisia. Teraz prechádza niekoľkými poslednými kontrolami a potom bude pripravená na podpis vládou.“

Podľa Ranu sa následne „spustí proces, v ktorom slovenská vláda začne priamo rokovať so spoločnosťou Westinghouse o ďalších krokoch projektu“. Zdôraznil však, že aj po medzivládnej dohode bude ešte dosť času, kým sa zmluva úplne sfinalizuje.

Ak všetko dobre dopadne, Američania nám postavia novú jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Výstavba nového jadrového zdroja by mala stáť od 13 do 15 miliárd eur.

Samotný šéf Westinghouse pre región Česka a Slovenska v samostatnom rozhovore pre SITA nechcel verejne potvrdiť odhady, koľko by reaktor na Slovensku mohol stáť. „My, samozrejme, máme nejaké odhady, ktoré už sme schopní dať, napríklad v prípade Poľska či Bulharska, kde sa už nachádzame v nejakej fáze realizácie,“ poznamenal Brzezina.

Zároveň dodal: „Dôležité sú prípravné fázy. Z toho potom vypadnú ceny, harmonogramy, a všetko. Pretože najprv si musíte povedať, aké sú v tej chvíli podmienky na trhu. Akí sú dodávatelia, za koľko sú schopní dodávať, za aké ceny. Tá situácia sa mení, takže povedať to bude možné až v nejakej fáze.“

Brzezina však tvrdí, že v konečnom dôsledku cena nie je až taká dôležitá. „Pretože to je otázka bezpečnosti štátu a dodávok elektriny. A keď vám poviem, že ten projekt v Česku, pri ktorom pred 12 rokmi zrušili tender, tak dnes už mohol byť v prevádzke. V tej dobe bola cena 20 eur za megawatthodinu. A oni si hovorili, že nám sa to nevyplatí, pretože by to muselo byť viac než 60 a to sa nikdy nestane‘. Pozrite sa, kde sú dnes ceny. Vôbec to nie je o tom, koľko to stojí,“ konštatoval Brzezina.