Prírastok nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku potiahnu v tomto roku najmä takzvané lokálne zdroje. Ide o zdroje, ktoré si stavajú podniky a vyrobenú elektrinu využívajú predovšetkým na vlastnú spotrebu.
Najvyššie poplatky v Európskej únii
Podľa údajov Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy pribudli za tento rok do konca septembra lokálne zdroje s inštalovaným výkonom 96,8 megawattov (MW), čo je medziročne až o 51 % viac.
„Potvrdzuje to, že čoraz viac firiem vníma potenciál úspory nákladov na sieťových poplatkoch, ktoré tieto zdroje neplatia. Dnes totiž tieto poplatky na Slovensku patria medzi najvyššie v Európskej únii,“ vidí dôvod tohto rastu výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Karaba.
Energetické komunity majú priniesť benefity spotrebiteľom, vraj im v tom bráni regulácia ÚRSO
Naopak v menšej miere investovali do zelených zdrojov domácnosti, keď takzvaných malých zdrojov. Teda napríklad fotovoltických systémov na strechách domov s výkonom do 10 kilowattov, pribudlo v tomto roku iba necelých 80 megawattov. To je medziročne až o 30 % menej.
„Domácnosti často čakajú na možnosť žiadať o dotácie najmä na fotovoltické panely, hoci pri súčasných cenách elektriny sa im investícia aj bez nich vráti za osem až desať rokov. Ich návratnosť by bola ešte rýchlejšia v prípade, ak by boli aj na Slovensku trhové ceny, ako v ostatných krajinách EÚ,“ dodal Karaba.
Veterná energia
V prípade veternej energie sa počíta, že prvé veterné elektrárne by mohli byť spustené do prevádzky v priebehu 2 až 3 rokov. V prípade veľkých fotovoltických elektrární, ktoré tento rok prakticky nepribudli vôbec, významne ovplyvňuje chuť investovať dnešné legislatívne prostredie.
„Tento rok sa opätovne zvyšoval poplatok za takzvaný G-komponent o 33 %. Regulátor robí aj nesystémové zásahy do takzvaného Repowering-u, teda využitia a modernizácie existujúcich solárnych elektrární,“ upozornil Karaba.
Projekt Zelená solidarita má stanovené podmienky, pri žiadostiach sa bude posudzovať príjem spred dvoch rokov
Podľa SAPI však vývoj na trhu, aj napriek poklesu inštalácie nových malých zdrojov, jasne ukazuje, že potenciál a záujem o využívanie zelenej energie je u nás vyšší ako s ním počíta štát. Národný energetický a klimatický plán totiž počíta s výkonom 1 400 megawattov fotovoltických elektrární do roku 2030, pričom už na konci tohto roka budeme mať inštalovaných 1 100 megawattov.
„Do konca roku 2030 môže pri tomto tempe rastu, teda záujme domácností a firiem o vlastný zelený zdroj, dosiahnuť výkon týchto zelených zdrojov približne 3 000 megawattov,“ podotkol Karaba.
Výzva pre štát
SAPI preto vyzýva štát, aby zvýšil ambície a v rámci národného energetického a klimatického plánu vytvoril väčší priestor pre obnoviteľné zdroje energie.
„Aj budúci rok pri stále dotovaných cenách elektriny pre domácnosti tu je z ich strany záujem o vlastný zelený zdroj. Zvýšený záujem očakávame budúci rok aj naďalej zo strany firiem,“ doplnil Karaba. Podľa neho je však dôležité, aby štát prehodnotil vlastné strategické dokumenty, ktoré definujú očakávané využívanie OZE na Slovensku.
Slovensko aj naďalej zaostáva vo využívaní zelenej energie, podľa analytičky sú za tým najmä dva dôvody
Tieto dokumenty by mali byť totiž podľa SAPI základom nielen pre rozhodovanie o investíciách do distribučných sietí a prenosovej sústavy.
„V neposlednom rade by ich mal zohľadňovať regulačný úrad pri nastavovaní rôznych poplatkov a ich výšky. Práve tie totiž zásadným spôsobom vplývajú na návratnosť investícií do vlastného zdroja nielen firiem, ale aj domácností,“ konštatoval Karaba.
