Za mzdu si môžu slovenskí motoristi kúpiť v súčasnosti dvakrát viac paliva ako pred pätnástimi rokmi. Ako vyplýva z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy, v roku 2008 sme si z priemernej hodinovej mzdy mohli kúpiť 4,2 litra benzínu alebo 3,9 litra nafty.
Bolo to najmenej spomedzi susedných krajín. O pätnásť rokov neskôr sme si už mohli kúpiť 7,9 litra benzínu alebo 8,1 litra nafty. „Naša kúpna sila sa tak pri pohonných hmotách zhruba zdvojnásobila,“ uviedli na sociálnej sieti analytici.
Najviac zvýšená kúpna sila pri pohonných hmotách
V Maďarsku si vlani z priemernej mzdy mohli kúpiť 7 litrov benzínu a 6,8 litra nafty. V Česku 8,6 litra benzínu a 9,1 litra nafty a v Rakúsku až 18,8 litra benzínu a 18,3 litra nafty. Priemer za EÚ je 13,8 litra benzínu a 14,4 litra nafty.
Cena ropy je na „križovatke“. Analytici priblížili, ako sa budú vyvíjať ceny benzínov a nafty
Za pätnásť rokov sa na Slovensku pri porovnaní so susednými štátmi zvýšila kúpna sila pri pohonných hmotách najviac. Pri benzíne o 87,5 % a pri nafte o 106,5 %. Priemerný nárast za EÚ bol pri benzíne 13,2 % a pri nafte 14 %.
Slovenskí motoristi si môžu za mzdu kúpiť dvakrát viac paliva ako pred pätnástimi rokmi.
Začiatkom mája boli spomedzi susedných krajín najvyššie priemerné ceny benzínu na Slovensku a v Rakúsku (1,66 eura za liter), najnižšie v Poľsku (1,56 eura za liter). Pri nafte sme mali najnižšie ceny v regióne (1,54 eura za liter), najvyššie boli v Rakúsku (1,62 eura za liter).
Významným faktorom bolo daňové zaťaženie
„Významný faktor výslednej ceny na čerpacích staniciach je rozhodnutie štátu o daňovom zaťažení,“ upozornili analytici. Slovensko má spolu s Rakúskom najnižšiu sadzbu DPH na palivá v regióne (20 %). V Česku je 21 %, v Poľsku 23 % a v Maďarsku 27 %. Spotrebná daň na benzín je u nás najvyššia (0,514 eura za liter). Najnižšia je v Maďarsku (0,393 eura za liter). Pri nafte je u nás sadzba 0,368 eura za liter. Najvyššiu majú v Česku (0,391 eura za liter).
Slovenskí motoristi si môžu za mzdu kúpiť dvakrát viac paliva ako pred pätnástimi rokmi.
„Ekonomicky je správne a v súlade s medzinárodnými odporúčaniami zdaňovať viac spotrebu a menej napríklad príjmy z práce. Správne je tiež zdaňovať aktivity, ktoré majú nepriaznivé vplyvy na prostredie, takzvané negatívne externality. Tomu zodpovedá vyššie zaťaženie benzínu spotrebnou daňou na Slovensku. Spotrebná daň na naftu je u nás z tohto pohľadu relatívne nízka,“ mysli si analytici.
Kartami môžu zamiešať elektromobily
Podiel daňových príjmov štátneho rozpočtu z predaja benzínu a nafty sa dlhodobo znižuje. V roku 2008 štát získal na spotrebnej dani z minerálnych olejov 1,17 miliardy eur, čo bolo 10,9 % daňových príjmov. V roku 2020 to bolo 1,2 miliardy eur (8,1 % daňových príjmov) a vlani 1,3 miliardy eur (6,4 % daňových príjmov).
ZSE povedie projekt integrácie elektromobilov do elektrickej siete
S postupným rozšírením elektromobilov bude objem týchto príjmov podľa analytikov ešte viac klesať.
„Vlády niektorých štátov sveta, napríklad Spojené kráľovstvo, Island, Izrael, Nový Zéland alebo viaceré štáty USA, už na takéto daňové výpadky reagujú a presúvajú daňovú záťaž aj na elektromobily. Zavádzajú napríklad vyššie registračné poplatky, dane na verejných nabíjacích staniciach alebo poplatky za prejdené kilometre,“ uzavreli analytici.