Energetické komunity sú považované za budúcnosť decentralizovanej výroby a spotreby elektriny nielen v prípade domácnosti. Nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) nepodporuje ich rozvoj a naopak môže ešte osekať finančné benefity, ktoré vďaka nim môžu spotrebitelia dosiahnuť, myslí si Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).
Regulátor napríklad navrhuje dvojnásobné spoplatnenie elektriny, ktorú by si energetická komunita uskladnila v batérií.
Fungovanie v rámci energetickej komunity
Energetické komunity majú byť cestou ako naštartovať vyššie a efektívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) aj v domácnostiach. Dnes majiteľ fotovoltických panelov na dome dodáva elektrinu bezplatne do siete, alebo prípadne využíva virtuálnu batériu, pri ktorej však takisto platí rôzne poplatky za elektrinu dodanú do siete. V rámci energetickej komunity, teda právnickej osoby združujúcej členov komunity, by z vyrobenej elektriny prostredníctvom zdieľania mohli mať úžitok všetci jej členovia.
Zápletka okolo budúcoročných cien energií pre domácnosti sa už onedlho vyjasní. Kedy ich regulačný úrad zverejní?
Nielen nižšia cena elektriny z obnoviteľného zdroja energie (napr. fotovoltiky), ale aj úspora rôznych sieťových poplatkov za zdieľanie energie inými členmi komunity, môže priniesť domácnostiam významné úspory na nákladoch na energie. Tie dnes tvoria približne tretinu koncovej ceny elektriny, teda aj tretinu celkových nákladov domácností na ňu.
„Navyše v prípade bytových domov, kde ani z technického a priestorového hľadiska nemôže mať každá domácnosť vlastný fotovoltický panel na streche, je práve energetická komunita riešením ako využívať výhody vlastného zeleného zdroja elektriny formou dlhodobých úspor na účtoch za energie,“ vysvetľuje riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
Výhodnosť a teda aj rozvoj energetických komunít na Slovensku by však mohla ovplyvniť nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
„Očakávalo sa, že v rámci podpory konceptu lokálnej výroby a spotreby elektriny v rámci energetických komunít dostanú tieto úľavy na sieťových poplatkoch. Úrad však neakceptoval vecné a odborné návrhy a neplánuje upraviť cenovú reguláciu v prospech rozvoja komunitnej energetiky,“ dodal Karaba.
Ceny energií zostanú stabilné, sľubuje premiér Fico. Vláda už vyčlenila miliardy na energopomoc
Naopak, podľa neho regulátor navrhuje, aby odberatelia, medzi ktorých patrí aj spoločenstvo, ktoré by si chcelo vyrobenú elektrinu aj skladovať v batérii mimo spotrebného miesta, platilo dvakrát tzv. tarifu za systémové služby, ktorá je súčasťou sieťových poplatkov.
„Dnes ju pritom platí iba pri koncovej spotrebe a nie pri uskladnení. V praxi to bude znamenať, že pre energetické spoločenstvá, ktoré by chceli mať aj fyzické batérie, sa vlastná elektrina predraží minimálne o duplicitnú platbu za túto tarifu,“ upozornil Karaba.
Cesta k znižovaniu nákladov na energie pre domácnosti
Podľa SAPI je pre rozvoj komunitnej energetiky nevyhnutné, aby regulačný úrad vytvoril priaznivú cenovú reguláciu a zvážil plánované zavedenie dvojitého poplatku pre využívanie batérií aj v energetických komunitách. Práve vlastné zdroje energií sú pre domácnosti cestou k znižovaniu nákladov na energie.
V prípade energetických komunít z nich môžu mať benefity aj domácnosti, ktoré si nevedia postaviť vlastný zdroj. Rovnako z energetických komunít môžu benefitovať aj samosprávy, ktoré napríklad môžu vyrábať elektrinu na strechách škôl, kde ju ale už poobede v takej miere nespotrebovávajú, a teda by ju vedeli využiť inde.
Slovenské domácnosti si priplatia za teplo. Koľko vás bude stáť kúrenie budúci rok? (video)
„Ak budeme od začiatku znevýhodňovať energetické komunity, ktoré majú z tohto hľadiska aj sociálny aspekt, odsúdime práve domácnosti, ktoré si z technického alebo finančného hľadiska nemôžu dovoliť vlastný zdroj, na vyššie náklady na energie,“ konštatoval Karaba.
Hoci energetické komunity sú aj v EÚ pomerne novým konceptom, dnes ich už v členských krajinách funguje viac ako 9 000, pričom benefity zo zdieľanej lokálnej výroby a spotreby elektriny prinášajú približne 1,5 miliónu spotrebiteľov. Jednou z najväčších komunít je dánsky ostrov Samsø, na ktorom je všetkých 22 obcí súčasťou jednej energetickej komunity zásobovanej elektrinou z veterných parkov a teplom zo spaľovania slamy. Odhady Európskej únie hovoria, že do roku 2030 by energetické komunity obyvateľov EÚ mohli vlastniť 21 % kapacít fotovoltických elektrární a 17 % kapacít veterných elektrární.
Čo je energetická komunita?
Energetická komunita je skupina ľudí, organizácií alebo spoločností, ktoré sa spájajú s cieľom spoločne vyrábať, spotrebovávať, skladovať a distribuovať energiu. Tieto komunity často využívajú obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárne panely alebo veterné turbíny a zameriavajú sa na znižovanie nákladov na energiu a zlepšovanie energetickej efektívnosti. Energetické komunity tým prispievajú aj k znižovaniu emisií skleníkových plynov.
Plánovaná energopomoc na budúci rok je stále ako Columbova žena, ale už sa stala premiérskou témou
Členovia komunity investujú do obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely, veterné turbíny alebo malé vodné elektrárne. Tieto zariadenia vyrábajú energiu, ktorá je následne dostupná pre členov komunity. Vyrobená energia je distribuovaná medzi členov komunity podľa ich potrieb. To môže zahŕňať domácnosti, firmy alebo verejné inštitúcie.
Prebytočná energia, ktorá nie je okamžite spotrebovaná, môže byť uložená v batériových systémoch alebo iných formách skladovania energie. Toto umožňuje využitie energie v čase, keď výroba nie je dostatočná (napríklad v noci alebo počas bezveterných či neslnečných dní). Energetická komunita môže mať vlastnú distribučnú sieť alebo môže využívať existujúcu infraštruktúru na prenos energie medzi členmi komunity.
