Čierne zlato zaknihovalo veľký knokaut, išlo o reakciou na šokujúce rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa

Ropa zaznamenala ďalší pokles, klesla na najnižšie úrovne od mája.
Ropa, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Ropa zaznamenala ďalší stratový týždeň. Odovzdala takmer štyri percentá, čo ju priviedlo na najnižšie úrovne od začiatku mája. Americký benchmark WTI sa ponoril dokonca pod psychologickú métu 60 dolárov, keď zatváral len tesne nad hladinou 58 dolárov za barel. Pokles severomorskej zmesi Brent sa zastavil mierne nad 62-dolárovou hladinou.

Ako uviedol pre SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, komodita vstúpila do obchodného týždňa odrazom po tom, ako kartel OPEC+ rozhodol o zvýšení ťažby od novembra len o 137-tisíc barelov denne, čo bolo rovnaké číslo ako v októbri a podstatne menší objem v porovnaní s tým, čoho sa obával trh.

Ceny rástli len krátko

Texaská ropa WTI tak atakovala 63 dolárov a európsky Brent sa približoval k 67 dolárom, k čomu čiastočne prispeli aj správy, že združenie OPEC+ produkuje pod svoje kvóty pri problémoch s navýšením kapacít.

V druhej polovici týždňa však čierne zlato všetky zisky vymazalo, keď bolo cítiť obrovský diplomatický pokrok ohľadne ukončenia bojov v pásme Gazy na základne mierového návrhu Bieleho domu, čo znižovalo blízkovýchodnú rizikovú prémiu v cenách ropy.

„Až v piatok však zaknihovala ropa veľký knokaut, čo bolo reakciou na šokujúce rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení dodatočných ciel vo výške 100 percent na všetky čínske dovozy spolu s exportnou kontrolou kritického softvéru do Číny s platnosťou od začiatku novembra,“ dodal Pánis.

USA reagujú na kroky Číny v oblasti surovín

Išlo podľa neho o ráznu odpoveď americkej administratívy na čínsky krok sprísnenia exportov vzácnych zemín a s nimi súvisiacich technológií. Čína totiž kontroluje približne 70 percent ťažby a až 90 percent spracovania týchto minerálov kritických pre výrobu čipov, batérií do elektromobilov či zbraní.

„Ak by vstúpilo nové opatrenie Bieleho domu do platnosti, americká colná sadzba na čínskej dovozy by sa pohybovala na úrovni 150 percent, čo by znamenalo prakticky zastavenie čínskych dovozov do Spojených štátov s takmer istým pádom americkej ekonomiky „na nos“ do recesie s ráznym zhoršením sa prospektov dopytu po rope,“ podotkol Pánis.

Slabší rast USA môže znížiť dopyt po rope

Aj keď sú finančné trhy nervózne podľa Pánisa predpokladajú, či aspoň dúfajú, že ostatná gradácia napätia v zahraničnom obchode medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami ustúpi podobne ako na jar.

Ako pre SITA dodal analytik 365.bank Tomáš Boháček, ceny ropy dočasne podporil aj výhľad slabšieho rastu americkej ekonomiky v dôsledku možného vládneho „shutdownu“, ktorý by mohol tlmiť dopyt po rope, zatiaľ čo predstavitelia FED signalizovali opatrnosť pri ďalšom znižovaní sadzieb.

„Pri celkovom pohľade je cena ropy tlačená nadol ako poklesom geopolitického napätia tak neistým ekonomickým výhľadom najväčších krajín. To je prostredie, kde by sa ceny mohli ďalej znižovať pod 60 dolárov za barel, čo sa bude postupne premietať aj do domácich cien palív, avšak nateraz nie tak výrazne, ako v minulosti. V dlhšom časovom horizonte, by tlak západných krajín na zníženie dovozu ruskej ropy a nahradenie iným ekvivalentom, mohol po započítaní technických nákladov rafinérií na zmenu spracovávanej ropy, ceny naopak pravidelne zvyšovať,“ konštatoval Boháček.

Viac k osobe: Stanislav PánisTomáš Boháček
Firmy a inštitúcie: 365 bankFED Americká centrálna banka

Ďalšie k téme