Snaha EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 je úplne nezmyselná. V rozhovore pre agentúru SITA to vyhlásil Branislav Ondruš, štátny tajomník ministerstva práce a kandidát do Európskeho parlamentu za stranu Hlas-SD .
Podľa jeho slov sa Európska únia pri klimatickej neutralite správa ako „cikajúci chlapec, ktorý si myslí, že keď naciká iba do jedného rohu bazéna, tak zvyšok bazéna tým zostane nedotknutý“.
V tomto prípade sú členské krajiny EÚ podľa Ondruša tie, ktoré si myslia, že „keď prestanú cikať do jedného rohu bazéna, tak sa ochránia pred tým, že všetci ostatní, teda zvyšok sveta, cikajú po celom bazéne“. To je však podľa štátneho tajomníka nezmysel.
„Nevidel som ja doteraz žiadne jasné analýzy a štúdie, ako má klimatická neutralita Európskej únie ovplyvniť a prispieť k zastaveniu alebo aspoň významnému spomaleniu klimatické zmeny na svete,” vyhlásil Ondruš.
Prístup Európskej únie k Ukrajine
Zmysel tohto riešenia vo veci klímy nevidí. Inak sa však pozerá na riešenia, ktoré budú záležať výhradne od nás, ako je napríklad problematika odpadov.
Našim problémom je podľa jeho slov globálna klimatická zmena, pretože topenie ľadovcov v inej časti sveta sa nás veľmi konkrétne dotýka. Európska únia by podľa Ondruša mala realizovať také opatrenia, ktoré donútia, alebo budú motivovať aj iné časti sveta, aby sa pripojili k našim klimatickým cieľom.
Blaha: Rozširovanie EÚ áno, ale za dodržania jasne stanovených podmienok (rozhovor)
„A ak my na jednej strane budeme uplatňovať tieto ekologické kritériá vedúce k zníženiu produkcie nebezpečných plynov do ovzdušia iba u nás v EÚ, a zároveň dovolíme, aby z iných častí sveta, napríklad z Ázie, sa sem dovážala produkcia, ktorá neberie žiadny ohľad na klimatické dopady pri samotnej produkcii, tak je to úplný nezmysel,” uviedol kandidát do Európskeho parlamentu.
Lexmann: Všetci chceme žiť v krásnom a zdravom životnom prostredí, no nie na úkor našej ekonomiky (rozhovor)
Branislav Ondruš v rozhovore pre agentúru SITA tiež priznal, že sa mu nepáči prístup Európskej únie k Ukrajine v otázke jej vstupu do EÚ. On sám posledné štyri roky pôsobil externe v službách Európskej komisie v krajinách, ktoré kandidujú na vstup do Európskej únie. Bol v Gruzínsku, Srbsku a v Severnom Macedónsku, kde pomáhal pri realizácii reforiem, ktoré mali tieto krajiny pripraviť na ich vstup do EÚ, a ktoré im mali pomôcť zmodernizovať svoju krajinu.
Kvalita pred kvantitou
Záujmom Európskej únie podľa Ondruša nemôže byť, aby sa prijali chudobné a nerozvinuté krajiny. Na základe týchto skúseností hodnotí, že pripravenosť jednotlivých krajín na vstup do EÚ je rozdielna.
„Ja som za to, aby sme pomohli Ukrajine čo najskôr splniť kritériá pre vstup do EÚ, ale spôsob, akým sa otvorili predvstupové rozhovory s Ukrajinou, bol veľmi neférový voči iným krajinám, ktoré už dávnejšie boli na vyššom stupni pripravenosti začať oficiálne predvstupové rokovania, a z politických dôvodov sme im to dovtedy neumožnili,” prezradil Ondruš.
Sulík: Riešenia namiesto strašenia. Prioritou je konkurencieschopnosť a jadrová energia (rozhovor)
Dnes to už podľa jeho slov neplatí, pretože postupne sa to umožnilo aj Gruzínsku či Severnému Macedónsku. Branislav Ondruš je názoru, že rozširovanie EÚ v najbližšej dobe nepríde, pretože Únia si podľa neho musí byť istá, že krajiny, ktorým povolí vstup, to absolútne chcú, sú schopné akceptovať pravidlá, ktoré EÚ presadzuje a budú pre celú EÚ prínosom.
„Osobne vždy uprednostňujem kvalitu pred kvantitou a myslím si, že oveľa dôležitejšie, než teraz dávať nejaké termíny na rozširovanie EÚ, je veľmi dôsledne pomáhať týmto kandidátskym krajinám, aby realizovali také reformy, ktoré im umožnia reálne, bez prižmurovania očí a bez zbytočných politických a geopolitických tlakov, splniť férovým spôsobom podmienky pre vstup do Európskej únie,” uzavrel Ondruš.
V rozhovore s Branislavom Ondrušom sa dozviete viac o témach :
- migrácia a nelegálna migrácia,
- podpora inovácií a konkurencieschopnosti priemyslu v EÚ,
- smerovanie nového rozpočtu EÚ,
- právo veta,
- vzťahy EÚ s USA, Ruskom a Čínou,
- snaha EÚ odstrihnúť sa od energií z Ruska,
- podpora energetickej sebestačnosti a väčšej efektivity na Slovensku,
- regulácia umelej inteligencie, sociálnych sietí či kryptomien