- aktualizované 29. novembra 11:18
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) podľa očakávania zostáva vo funkcii, z prítomných 136 poslancov jeho odvolanie hlasovalo 61 a proti ich bolo 75. Na vyslovenie nedôvery vláde alebo odvolanie jej člena je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda 76 hlasov.
Návrh na odvolanie podali opozičné strany – Progresívne Slovensko, hnutie Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie a Sloboda a Solidarita. V rozprave k odvolaniu ministra vnútra vystúpili aj členovia vládneho kabinetu Roberta Fica (Smer-SD) a 20 poslancov parlamentu.
Pomsta a odveta
Navrhovateľ odvolania a predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka počas svojho záverečného vystúpenia uviedol, že dôvody, pre ktoré chce opozícia odvolať ministra vnútra, neboli vyvrátené nikým z koaličných rečníkov.
„Táto schôdza nemala byť o smskách, zápisoch, odpočutých nahrávkach, nemala byť ani o čurillovcoch a nemala byť o tom, čo polícia robila alebo nerobila posledné tri roky. Mala byť o tom, čo minister vnútra robil posledné tri týždne,“ povedal Šimečka. Zároveň poslancov poprosil, aby zahlasovali za vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra.
Šimečka taktiež nazval kroky Šutaja Eštoka po vymenovaní do funkcie pomstou a odvetou. Najlepším dôkazom podľa predsedu PS je, že sa šéf rezortu vnútra snažil obísť zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
„Zákon a ochrana oznamovateľov je práve preto, aby sa nadriadení nemohli mstiť a aby svoje rozhodnutia nerobili z motivácie odvety. Čo je presne to, čo urobil minister Šutaj Eštok na objednávku strany Smer-SD,“ myslí si navrhovateľ odvolania.
Dva roky neriešené problémy
Poslanec za Smer-SD Tibor Gašpar v záverečnom vystúpení povedal, že minister vnútra sa riadi vlastnými rozhodnutiami a nekoná na objednávku premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Reagoval tým na kritiku opozície, podľa ktorej Šutaj Eštok robí špinavú prácu za Smer-SD a odstavuje nepohodlných ľudí.
Igor Matovič (Slovensko) ho viackrát prirovnal k Ivanovi Lexovi, šéfovi SIS z čias premiéra Vladimíra Mečiara. „Pán minister Šutaj Eštok je svojprávna osoba, ktorá sa vie riadiť vlastnými rozhodnutiami a ak premiér komentuje a hodnotí niektoré jeho rozhodnutia, to neznamená, že koná na jeho objednávku,“ uviedol Gašpar.
Bývalý policajný prezident vystúpil počas mimoriadnej schôdze k návrhu opozície na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra už po štvrtýkrát, ako spravodajca má na to nárok. Vo svojom vystúpení sa opäť sa venoval obvineným vyšetrovateľom NAKA okolo Jána Čurillu, tzv. čurillovcom. Za hnací motor nezákonných procesov z minulého volebného obdobia označil špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
Podľa Gašpara konal Šutaj Eštok v súlade so zákonom, keď postavil obvinených vyšetrovateľov mimo službu. „Vy nazývate to, čo on napráva v právnom stave na ministerstve vnútra, pomstou. Ja hovorím, že minister vnútra len dáva veci do súladu so zákonom, pretože tie problémy boli dva roky neriešené – obvinení policajti zostali dva roky na svojich pozíciách a naďalej svoju právomoc používali,“ adresoval Gašpar opozícii.
Opozičné aj koaličné obštrukcie
Mimoriadna schôdza k vysloveniu nedôvery ministrovi vnútra sa začala vo štvrtok 23. novembra o 13:00. Do rozpravy sa prihlásilo vyše 70 poslancov, zväčša koaličných. Prvý opozičný poslanec vystúpil v rozprave až o 19:00. Opoziční poslanci odmietli nočné rokovanie a o 20:20 oznámili, že opúšťajú rokovaciu sálu.
Odvolávanie ministra Šutaja Eštoka je opäť prerušené, opozičnú obštrukciu vystriedala koaličná (video)
V rokovaní sa pokračovalo v piatok ráno. Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) však okolo obeda schôdzu prerušil. Dôvodom bola neprítomnosť spravodajcu Tibora Gašpara (Smer-SD) v rokovacej sále a rovnako ďalších koaličných poslancov, ktorí by ho mohli zastúpiť – Samuel Migaľ (Hlas-SD), Marián Saloň (Smer-SD), Peter Šuca (Smer-SD), Michal Moško (Hlas-SD), Michal Bartek (Hlas-SD) a Ivan Ševčík (SNS).
Migaľ pritom niekoľko minút pred prerušením schôdze vystupoval v pléne s faktickou poznámkou.
Sľuby ostali len na papieri
Od 9:00 do 19:00 sa rokovalo aj v utorok 28. novembra a ako prvý sa za rečnícku pult postavil spravodajca Tibor Gašpar (Smer-SD). Podpredseda parlamentu Michal Šimečka (PS) pred vystúpením poslankyne Martiny Holečkovej z KDH upozornil na to, že v rokovacej sále nie je prítomný žiadny člen vlády.
Holečková v rozprave vytkla ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi, že jeho sľuby o tom, že ukončí vojnu v polícii, zostali len na papieri a v skutočnosti situáciu neupokojuje, ale práve naopak, útočí na inú štátnu inštitúciu – Úrad na ochranu oznamovateľov.
Podľa nej mu stačilo pár dní na to, aby svojimi prvými krokmi a arogantným správaním presvedčil verejnosť, že sa nikdy nemal stať ministrom.
„Minulý týždeň nám tu pán minister verejne povedal, že sa snaží o stretnutie s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlgošovou, no nakoniec to dopadlo tak, že sa nestretli a podal trestné oznámenie. Z úst ministra sú to opäť len klamstvá a nesplnené sľuby a pýtam sa, či je toto ten sľubovaný pokoj a poriadok, o ktorom hovorila vláda pred voľbami,“ povedala Holečková.
PVV porušuje skoro vo všetkých bodoch
Programové vyhlásenie vlády je podľa jej slov pre Šutaja Eštoka len zdrapom papiera, pretože jeho správanie je presne opačné. „Namiesto obnovy riadnej spolupráce medzi inštitúciami je tu len neúcta k pravidlám,“ skonštatovala.
Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak (PS) povedal, že k svojmu vystúpeniu v pléne sa dostal až po troch dňoch čakania. Zdôraznil, že Šutaj Eštok by mal okamžite odstúpiť a ak nie, premiér Robert Fico (Smer-SD) by ho mal odvolať.
„Od samého počiatku vo funkcii porušuje programové vyhlásenie vlády skoro vo všetkých bodoch, ktoré sa týkajú jeho činnosti. Konal zbrklo, nepremyslene a pochybne,“ vyhlásil Spišiak.
Dôvodov na vyslovenie nedôvery ministrovi Šutajovi Eštokovi je podľa opozície viacero. Jedným je pozbavenie výkonu funkcie štátnej služby policajtov, ktorí majú status chráneného oznamovateľa. Podľa opozície tak opomenul rozhodnutie prokurátora.
„Ak minister vnútra dospel k názoru, že rozhodnutie prokurátora je nezákonné, bolo jeho povinnosťou v prvom rade preskúmať možnosti podania opravného prostriedku proti takému rozhodnutiu alebo návrhu na preskúmanie jeho zákonnosti príslušným orgánom. Rozhodol sa však pre svojvoľný výklad,“ argumentujú strany.
Šutaj Eštok podľa opozície svojím konaním porušil zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, zboru väzenskej a justičnej stráže a železničnej polície.
Pred vydaním personálneho rozkazu si podľa opozície nezistil skutočný stav veci ani si neobstaral potrebné podklady. „Nezákonnosť konania ministra vnútra potvrdil svojim uznesením aj Mestský súd Bratislava IV, ktorý nariadeným neodkladným opatrením vyhovel návrhu 1. viceprezidenta policajného zboru a vrátil ho na jeho pôvodné pracovné miesto,“ tvrdí opozícia.
Šutaj Eštok namiesto akceptovania rozhodnutia súdu verejne hrozil disciplinárnym konaním. „Svoje rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby navyše ani primeraným spôsobom neodôvodnil,“ tvrdia opozičné strany a dodávajú, že rezortu hrozí pokuta do stotisíc eur za každé porušenie zákona.
Nedôveru podľa strán vzbudzujú aj ďalšie kroky šéfa rezortu vnútra. Patrí medzi ne napr. „hanebné“ odvolanie z funkcie bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana a jeho prevelenie do Popradu bez osobného stretnutia a tri dni pred jeho avizovaným odchodom do civilu.
Opozícii sa nepáči ani ministrova nominácia na post riaditeľa Úradu inšpekčnej služby v podobe Branislava Zuriana. „Minister na brannobezpečnostnom výbore nevedel odpovedať na otázky ohľadom kritérií výberu kandidáta. Kandidát na riaditeľa nevedel odpovedať na základné otázky o jeho predstave výkonu funkcie,“ tvrdia strany.