Generálny prokurátor Maroš Žilinka v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely Trestného zákona z dielne Ministerstva spravodlivosti SR uplatnil zásadnú pripomienku, spočívajúcu v návrhu na doplnenie zákona o ustanovenie smerujúce k efektívnej ochrane spoločnosti pred páchateľmi opakovane sa dopúšťajúcimi drobných krádeží, a to spôsobom umožňujúcim dôsledné individuálne posúdenie činu a jeho trestnosti, dôsledné posúdenie možností individualizácie trestu vrátane alternatívnych trestov (bez nutnosti nepodmienečných trestov), ale aj možností odklonov v trestnom konaní. Informoval o tom na sociálnej sieti.
„Akceptovaním návrhu by boli vytvorené legislatívne podmienky pre ochranu spoločnosti pred páchateľmi, ich výchovu a výchovu ostatných členov spoločnosti, ale aj reparáciu škodlivého následku a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľov spoločnosťou,“ skonštatoval Žilinka.
Zásadná chyba
Generálny prokurátor už skôr označil za chybu zrušenie efektívneho nástroja na ochranu spoločnosti pred páchateľmi drobných krádeží. „Z pohľadu ochrany spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží, považujem za najzásadnejšiu chybu zákonodarcu vypustenie ustanovenia Trestného zákona upravujúceho trestnosť konania páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý podľa Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024,“ uviedol.
Žilinka označil za chybu zrušiť nástroj proti drobným krádežiam, skritizoval aj „podivné návrhy“ na označovanie páchateľov
Ide podľa neho o takú osobu, ktorej bola za obdobný čin uložená sankcia či iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Zvyčajne išlo o predchádzajúci postih za priestupok proti majetku.
„Toto ustanovenie, trestnoprávne reagujúce na recidívu vo vzťahu k útokom proti majetku, je často veľmi zjednodušujúco a nepresne prezentované ako tzv. horalková krádež,“ vysvetlil Žilinka s tým, že išlo o efektívny nástroj ochrany spoločnosti.
Materiálny korektív
Ako Žilinka ďalej uviedol, s ohľadom na skutočnosť, že išlo o prečin, orgány činné v trestnom konaní a súdy mali povinnosť posudzovať materiálny korektív.
Primátori Rybníček, Vallo a Hattas rokovali s ministrom Suskom, z nárastu kriminality vinia štát – VIDEO, FOTO
„Teda to, či s vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti spáchania činu, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná, a teda nepôjde o trestný čin (prečin). Trestný zákon tak umožňoval dôsledné individuálne posúdenie činu (odcudzenia veci), dôsledné posúdenie možností individualizácie trestu, vrátane alternatívnych trestov, ale aj možností odklonov v trestnom konaní,“ ozrejmil.
Postih neplní odstrašujúci účel
Šéf prokuratúry v tejto súvislosti skonštatoval, že vo svojom súhrne tak boli vytvorené legislatívne podmienky pre ochranu spoločnosti pred páchateľom, jeho výchovu a výchovu ostatných členov spoločnosti. Zároveň boli vytvorené podmienky aj na reparáciu a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Progresívci vinia vládu z rastúcej kriminality. Suska vyzývajú, aby si obrovský problém konečne všimol – VIDEO
„Pri kategórii páchateľov opakovanej drobnej majetkovej kriminality priestupkové konanie a postih spravidla neplnia výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel,“ podotkol.
Novelizácia trestných kódexov, ktorá bola prijatá v minulom roku, mimo iného zvýšila minimálnu výšku spôsobenej škody potrebnej pre kvalifikáciu skutku ako trestného činu z 266 na 700 eur. Krádeže vecí do tejto sumy sa tak hodnotia iba ako priestupok.
