Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia a jej dôsledky zasahujú nielen pacienta, ale aj jeho najbližších. Počet prípadov sa zvyšuje a spoločnosť musí hľadať nové formy pomoci. September je celosvetovo mesiacom zvýšenej pozornosti tejto diagnóze, pričom 21. september je vyhlásený za Svetový deň Alzheimerovej choroby.
„Je možné spomaliť priebeh ochorenia, no vyžaduje to včasnú diagnostiku a systematickú starostlivosť. Proces odumierania mozgových štruktúr dôležitých pre pamäť a myslenie dnes ešte nevieme zvrátiť,“ uviedol neurológ Vladimír Klement.
Riziko stúpa s vekom
Podľa štatistík sa riziko zvyšuje s pribúdajúcim vekom. V kategórii od 65 do 70 rokov trpí ochorením jeden z 50 ľudí, vo veku 70 až 80 rokov jeden z 20 a u vyše 80-ročných až jeden z piatich. Choroba sa rozvíja postupne a jej prvými príznakmi sú výpadky krátkodobej pamäti či strata orientácie v známom prostredí.
Demenciou trpí takmer 60 tisíc Slovákov. Dá sa jej predchádzať?
Prognózy hovoria, že do roku 2050 bude na svete takmer 132 miliónov ľudí s demenciou a nový prípad pribudne každé štyri sekundy. Vo vyspelých krajinách sa počet pacientov zdvojnásobuje približne každých 20 rokov, v rozvojových má do roku 2040 vzrásť až o 300 percent. Na Slovensku sa odhaduje, že Alzheimerovou chorobou a príbuznými diagnózami trpí 50-tisíc až 100-tisíc ľudí.
Starostlivosť doma je náročná
Starostlivosť o pacientov doma je fyzicky aj psychicky náročná. Blízki musia zvládať nepredvídateľné správanie pacienta, nepretržitý dohľad, prerušovaný spánok a čelia riziku vyhorenia. „Nie je hanba priznať si, že starostlivosť o takéhoto človeka presahuje naše možnosti. Láska je základ, ale ak chýba odbornosť a odpočinok, môže sa stať deštruktívnou aj pre blízkych,“ uviedla Adriana Škriniarová, spoluautorka projektu Agapé Senior Park.
Podľa nej môže byť pre pacienta aj rodinu bezpečnejšie obrátiť sa na odbornú starostlivosť dostupnú 24 hodín denne. „Vidíme, že u mnohých klientov sa zlepší nálada, kondícia aj ochota spolupracovať, keď majú pestrý program a profesionálnu podporu,“ dodala.
Ako hovoriť so seniorom o umiestnení v domove dôchodcov? Odborníci radia nasledovné
Úľavu môžu priniesť aj moderné technológie. GPS náramky a senzory pohybu umožňujú sledovať, či pacient neopustil dom alebo nespadol, aplikácie pripomínajú užitie liekov a kamery s obojsmerným zvukom poskytujú možnosť rýchlej komunikácie. Od roku 2026 má na Slovensku platiť reforma sociálnych služieb, ktorá zavedie systém osobného rozpočtu a príspevku na odkázanosť. Dôraz sa má klásť na domácu a komunitnú starostlivosť.
„Ak sa podarí nastaviť financovanie a normatívy realisticky, môže to zlepšiť dostupnosť starostlivosti aj pre rodiny s pacientom s demenciou. Ale kľúčové bude, či sa zvýšia platy a podmienky pre opatrovateľky – inak problém personálu nevyriešime,“ upozornila Adriana Škriniarová.
Chýbajú opatrovateľky
Podľa predsedníčky Komory opatrovateliek Slovenska Dany Grafikovej je situácia alarmujúca. „Opatrovateliek je žalostne málo a situácia sa bude ďalej zhoršovať. V niektorých zariadeniach sa o tridsať klientov starajú dve opatrovateľky. Je to neudržateľné,“ uviedla.
Slovenskí pacienti dostanú inovatívne lieky. Možno aj vakcínu proti Alzheimerovi, ktorá pochádza zo Slovenska
Rozhodnutie, či pacienta ponechať doma alebo ho umiestniť do špecializovaného zariadenia, často závisí aj od financií. Domáca opatera si vyžaduje úpravy domácnosti, nákup pomôcok a niekedy aj stratu príjmu opatrovateľa. Pobyt v zariadení stojí približne 800 až 1200 eur mesačne. Mnohé rodiny pritom nevyužívajú dostupné formy podpory, ako sú peňažný príspevok na opatrovanie, príspevky na pomôcky či pomoc od obcí a vyšších územných celkov.
Reforma má priniesť viac flexibility vo financovaní, no odborníci upozorňujú, že bez reálneho navýšenia zdrojov a zlepšenia podmienok pre personál zostane veľká časť rodín bez riešenia.
