Programová vyhláška pre tento rok, ktorá nastavuje minimálne alokácie, posilňuje prevenciu, zohľadňuje nákladové tlaky aj úsporné opatrenia a ponecháva priestor na flexibilitu, nadobudla účinnosť v nedeľu (15. 2.).
Cieľom vyhlášky je nastaviť predvídateľný rámec financovania verejného zdravotného poistenia tak, aby boli chránené kľúčové segmenty zdravotnej starostlivosti prostredníctvom minimálnych súm výdavkov a zároveň bol zachovaný riadený priestor na reagovanie na vývoj potrieb celého zdravotného systému.
Suma výdavkov vyhradených na zdravotnú starostlivosť je takmer deväť miliárd eur. Informoval o tom vo štvrtok komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) Slovenskej republiky.
Presná suma výdavkov
Uviedol, že vyhláška vychádza z limitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v rozpočte verejnej správy na tento rok a rozdeľuje ho medzi jednotlivé zdravotné poisťovne. Presná suma výdavkov určených na zdravotnú starostlivosť predstavuje 8,845 miliardy eur. Súčasne určuje aj minimálnu výšku výdavkov na prevenciu v hodnote 230 miliónov eur.
Asociácia nemocníc Slovenska je zhrozená z programovej vyhlášky, prerozdelenie zdrojov je nespravodlivé
MZ spresnilo, že programová vyhláška obsahovo pokrýva rámec napĺňania priorít zdravotnej politiky štátu, od dostupnosti a kvality starostlivosti, cez stabilitu siete poskytovateľov až po prevenciu. Vychádza pritom aj z reálnych nákladových faktorov, ktoré sa do financovania premietajú v tomto roku, zohľadnený je rast mzdových výdavkov, pričom medziročný rast 6,57 % predstavuje dosah viac ako 294 miliónov eur, vplyv starnutia populácie, dosah inflácie na nemzdové výdavky a chorobnosť/dobeh už kategorizovaných položiek a schválenej legislatívy.
Rámec pre dôležité opatrenia
Ministerstvo uviedlo, že vyhláška zároveň vytvára rámec pre dôležité opatrenia ako stabilizácia zdravotníckeho personálu, podpora efektívnejšej organizácie poskytovania starostlivosti, presun výkonov do vhodnejších foriem vrátane jednodňovej zdravotnej starostlivosti, znižovanie čakacích lehôt a plnenie záväzkov a míľnikov, ktoré vyplývajú z reformných politík a modernizačných krokov.
Súčasťou nastavenia sú aj úsporné a racionalizačné opatrenia, ktoré majú pomôcť udržať výdavky v rozpočtových hraniciach bez negatívneho dosahu na dostupnosť a bezpečnosť pre pacienta, v materiáli sú vyčíslené úspory spolu približne 242 miliónov eur, vrátane tej na liekoch a zdravotníckych pomôckach vo výške 135 miliónov eur, benchmarkingu v nemocniciach v sume 66 miliónov eur a ďalších šetrení v hodnote 40 miliónov eur.
Výhoda programovej vyhlášky
Jednou z hlavných výhod programovej vyhlášky je kombinácia garancie minimálnych alokácií s riadiacou prispôsobivosťou, zhodnotilo MZ. Rozdiel medzi celkovou výškou výdavkov určených na zdravotnú starostlivosť a navrhovanými minimálnymi sumami predstavuje približne 306 miliónov eur.
„Tento priestor umožňuje zdravotným poisťovniam zabezpečiť variabilitu, teda smerovať výdavky do tých typov zdravotnej starostlivosti, kde sa ukáže vyššia potreba, napríklad podľa štruktúry poistného kmeňa. Zároveň platí, že táto suma nezostáva poisťovniam, ale cieľom je efektívne použitie celého limitu pri dosiahnutí čo najvyššej hodnoty za verejné peniaze,“ odôvodnilo MZ.
Asociácia nemocníc rokovala s poisťovňami o financovaní pre rok 2026, k vyhláške má zásadnú pripomienku
Plnenie vyhlášky je zároveň preverované, zdravotné poisťovne zasielajú údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je oprávnený hodnotiť dodržiavanie minimálnych súm a v prípade porušenia uložiť sankciu.
Rezort zdravotníctva zdôraznil, že ako po minulé roky, jeho zástupcovia budú programovú vyhlášku komunikovať so všetkými partnermi. „Je prirodzené, že sa v nej stretávajú požiadavky z viacerých smerov a oblastí, preto MZ SR pri príprave hľadalo čo najširší konsenzus pri napĺňaní cieľov zdravotnej politiky,“ uzavrel.
Nespravodlivé prerozdelenie
Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) na stredajšom rokovaní Rady ANS vyjadrila sklamanie nad programovou vyhláškou. Vystríhala pred vážnymi dôsledkami v súvislosti s rozdelením zdrojov v tejto vyhláške. Ako uviedli z Asociácie, od Ministerstva zdravotníctva SR žiadali na zvýšenie miezd zamestnancov nemocníc v tomto roku približne 135 miliónov eur.
Vo výsledku ale bude nemocniciam vyčlenených len 31 miliónov eur. ANS uvádza, že jej členovia sú zhrození z aktuálnej podoby programovej vyhlášky, je totiž zásadne odlišná od toho, čo bolo obsahom materiálu predloženého do medzirezortného pripomienkového konania a výsledku rozporového konania.
„Rozumieme tomu, že v programovej vyhláške sú uvedené minimálne sumy a je možné vyrokovať viac, nerozumieme však tomu, že aj keď máme zákonnú povinnosť valorizovať mzdy a našu potrebu nám uznalo aj ministerstvo zdravotníctva, tak v sume určenej pre ANS sa objavila ani nie štvrtina toho, čo potrebujeme. Podľa nášho názoru je takéto prerozdelenie nespravodlivé, cítime sa ukrivdení,“ uviedol prvý viceprezident ANS Igor Pramuk.
Najmenší nárast minimálnych súm
Doplnil, že ústavná zdravotná starostlivosť má napriek zákonným nárokom, ktoré musí spĺňať, najmenší nárast minimálnych súm. Ide len o 1,25 percenta, pričom tento nárast je nižší ako u typov zdravotnej starostlivosti, ktoré tieto zákonné povinnosti nemajú.
Riadiaci výbor schválil skupinové základné sadzby na budúci rok pre všetky skupiny nemocníc
ANS poukazuje, že napríklad spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky budú mať o tri percentá viac zdrojov, špecializovaná ambulantná starostlivosť o 5,51 percenta či všeobecná ambulantná starostlivosť o osem percent. „My a štátne nemocnice sme pritom jediní, ktorí musia zo zákona zvyšovať platy a len to nám navýši výdavky o 6,57 percenta,“ poukazuje Pramuk.
Vážne dôsledky
ANS upozornila na vážne dôsledky, ktoré podľa nej môžu ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej 78 nemocnicami v regiónoch Slovenska.
„Zástupcovia ANS sa v pondelok 23. februára stretnú na rokovaniach so zástupcami zdravotných poisťovní. V utorok bude následne pokračovať rokovanie odvetvovej tripartity na Ministerstve zdravotníctva SR. Členovia Rady ANS sa zhodli, že ak sa problém nevyrieši za rokovacím stolom, budú nútení pristúpiť k nátlakovým akciám a razantným krokom na ochranu pacientov a zamestnancov,“ uzavrela ANS.
