Bratislava priblížila, ktoré projekty tohto roka považuje za najvýznamnejšie. „Ak máme hovoriť o najvýznamnejších projektoch roku 2025, určite musíme začať Petržalskou električkou, ktorú sme v lete spustili do prevádzky a ktorá sa teší veľkej obľube, o čom svedčia stále rastúce čísla prepravených osôb,“ uviedol pre SITA hovorca magistrátu Peter Bubla.
Ako dodal, za týždeň je počet cestujúcich linkou 3 v Petržalke, teda od Starého mosta po konečnú Južné mesto, približne 218-tisíc. Medzi Račou a Južným mestom je to približne 94-tisíc cestujúcich denne. „Samozrejme, netreba zabúdať, že projekt Petržalskej električky nie je len o samotnej trati, ale aj o jej okolí, o dobudovaní cestnej infraštruktúry, výsadbe zelene, ako aj o výstavbe novej približne šesťkilometrovej cyklotrasy,“ dodal.
Mestská nájomná bytovka aj plaváreň
Ďalším významným projektom bolo odovzdanie mestskej nájomnej bytovky na Muchovom námestí v Petržalke so 103 nájomnými a náhradnými nájomnými bytmi, ktoré už zabývali rodiny.
„Venovali sme sa aj športovej infraštruktúre. Z najväčších projektov treba určite vypichnúť dokončenie rekonštrukcie a otvorenie plavárne Pasienky s jediným 50-metrovým bazénom v Bratislave,“ doplnil hovorca hlavného mesta.
Bratislava predstavila zrekonštruovanú mestskú plaváreň Pasienky
Významným bol podľa magistrátu aj projekt Bezpečnejšia Dunajská a Mlynské nivy, ktorý počas niekoľkých mesiacov priniesol dôležité úpravy v známom a frekventovanom staromestskom území a vyriešili viacero problémov. „Zásadne sa vďaka tomu zlepšila situácia pre všetkých – pre chodcov, cyklistov, ale aj motoristov a najmä pre rezidentov zóny,“ doplnil Bubla.
Modernizácia depa a dopravné projekty
Mohutná investícia smerovala aj do kompletnej modernizácie depa Krasňany, ktoré teraz poskytuje lepšie podmienky pre údržbu električiek a elektrobusov, ale aj pre zamestnancov. „Hlavnými cieľmi masívnej obnovy tohto viac ako 50-ročného areálu boli najmä energetické úspory, skvalitnenie údržby vozidiel a tiež predpríprava na údržbu kapacitnejších 50-metrových električiek,“ spresnil hovorca.
Okrem toho mesto počas roka pokračovalo aj v obnove vozidlového parku Dopravného podniku Bratislava (DPB) či obnove prístreškov.
Depo Krasňany opäť vypravuje električky a elektrobusy, rekonštrukcia zmenila areál na nepoznanie - FOTO
Z dopravných projektov, ktoré sa venujú skvalitňovaniu verejnej dopravy, podľa hovorcu možno spomenúť začatie výstavby novej trolejbusovej trate Patrónka – Riviéra, vďaka čomu Bratislavčania získajú 3,5 kilometra novej ekologickej elektrickej dopravy a najmä priame trolejbusové prepojenie z Dlhých dielov až na Trnavské mýto.
„A medzi dopravné projekty možno zaradiť aj pokračovanie rozširovania PAAS. Tento rok sme spustili päť nových zón s takmer 11-tisíc parkovacími miestami. Tu možno spomenúť aj otvorenie prvého parkovacieho domu na Ul. Ľ. Fullu v bratislavskej Karlovej Vsi,“ doplnil Bubla.
Mesto pre deti a nové verejné osvetlenie
Aj počas tohto roka pokračoval projekt Mesto pre deti. V rámci prvej etapy prešlo obnovou okolie základných škôl na Vazovovej a Mudroňovej, vďaka čomu sa podľa mesta zlepšila bezpečnosť detí v tomto priestore. „Okrem toho máme za sebou väčšie či menšie zásahy aj v okolí škôl Tbiliská, Biskupická, Budatínska, Černyševského, Drieňová, Riazanská či Za kasárňou, alebo školská ulica na Nevädzovej,“ vymenoval hovorca.
Ako dodal, v projekte naďalej pokračujú a postupne menia či upravujú okolie ďalších 20 škôl v 12 bratislavských mestských častiach, ktoré sa do pokračovania projektu zapojili.
Zanedbaný verejný priestor v Dúbravke sa zmení na živé miesto s vodnou plochou
Hlavné mesto tento rok pokračovalo v komplexnej výmene verejného osvetlenia. „Najväčšia výmena verejného osvetlenia za novú LED technológiu sa v tomto roku robila v mestských častiach Karlova Ves, Petržalka, Rača, Dúbravka a Lamač,“ poznamenal Bubla.
Nové svietidlá podľa mesta znamenajú výrazné zníženie poruchovosti, ale aj zásadné zníženie nákladov na elektrickú energiu o viac ako 40 percent. „Premietnuté do čísel – len pri svietidlách, ktoré už v Bratislave boli aj v priebehu tohto roka vymenené, môže úspora presiahnuť jeden milión eur,“ dodal hovorca.
Cyklotrasy a rekonštrukcie verejných priestorov
Okrem novej šesťkilometrovej cyklotrasy v Petržalke smerovali investície mesta aj do rozvoja ďalšej cyklistickej infraštruktúry. Išlo napríklad o takmer 1,5-kilometrový združený cyklistický chodník na Vrakunskej ceste, viac ako kilometrový cyklochodník na Račianskej ulici, či viac ako 700-metrovú cyklotrasu na Ulici 29. augusta, ktorá spolu s cyklotrasou na Dunajskej ulici prevádza cyklodopravu v rámci centra mesta a spája existujúce cykloradiály.
„A boli to aj ďalšie realizované cykloprojekty, ako napríklad cyklotrasa Lamačská radiála – Ul. Zidiny, Ostružinový chodník s dĺžkou 1,39 kilometra, ktorá sa nachádza na priamej spojnici mestskej časti Lamač s centrom mesta a zároveň vytvára prepojenie na rekreačnú oblasť Železná studnička,“ dodal hovorca. Ďalším projektom bola cyklotrasa Podháj – Lamač s dĺžkou 2,40 kilometra či cyklotrasa Podkarpatská radiála s dĺžkou 0,725 kilometra.
Bratislava spúšťa prvú etapu projektu Živé námestie, prinesie zásadnú zmenu pre centrálny verejný priestor – FOTO
K dôležitým projektom tohto roka jednoznačne patrí aj štart veľkej rekonštrukcie Námestia SNP. „Ide o jedno z najfrekventovanejších a najvýznamnejších priestranstiev v Bratislave, ktoré spolu s Námestím Nežnej revolúcie a Kamenným námestím pôsobili neurčitým a nesúrodým dojmom. Toto meníme projektom Živé námestie, vďaka čomu tu vznikne kvalitný priestor, ktorý si centrum mesta zaslúži – v úvode Námestie SNP a Námestie Nežnej revolúcie, v ďalšej etape aj Kamenné námestie,“ uzavrel Peter Bubla.
