Ak si myslíte, že v múzeu či kostole ste videli všetko, vedzte, že častokrát to najzaujímavejšie sa začína až pod vašimi nohami. Pod vitrínami a mramorom sa otvára svet krýpt, priekop, tajných galérií, dokonca celých zabudnutých ulíc. Mnohé mestá už tento druhý svet cielene sprístupňujú ako plnohodnotnú turistickú atrakciu, od edinburských podzemných ulíc až po archeologické krypty pod veľkými katedrálami.
Tri poschodia pod zemou
V rímskej bazilike San Clemente sa nad sebou nachádzajú tri jasne čitateľné vrstvy. Hore stojí bazilika z 12. storočia, pod ňou ranokresťanský chrám zo 4. storočia a ešte hlbšie rímske stavby z 1. storočia s mithraickou svätyňou. Tento jedinečný celok názorne ukazuje, ako sa na ruinách jednej civilizácie rodí ďalšia.
Podobné časové výťahy existujú aj inde. V Paríži sa priamo pod námestím pred Notre-Dame nachádza rozsiahla archeologická krypta, odkrytá pri výkopoch v 80. rokoch. Rímske múry, stredoveké pivnice aj fragmenty mestského opevnenia vytvárajú ucelený prehľad dvoch tisícročí parížskeho urbanizmu. Archeologická krypta ho podáva prehľadne a v logickom slede aj so sprievodnými textami zrozumiteľnými aj pre laikov. Ako učebnica dejín mesta v mierke 1:1.
Tajné galérie a trezory pod hviezdnymi zbierkami
V Londýne sa tajné podzemie dotýka priamo svetových zbierok. Britské múzeum disponuje podzemnými galériami uzavretými pre verejnosť. V tomto priestore odpočívajú skvosty vrátane slávneho assýrskeho reliéfu známeho ako Banketná scéna. Podzemie funguje ako zázemie a trezor, bez ktorého by verejné výstavy neboli možné. Niektoré inštitúcie však skryté priestory sprístupňujú, napríklad Národná galéria (na Trafalgar Square) premenila kedysi tmavý suterénny sklad na elegantnú stálu expozíciu diel, ktoré by sa inak do hlavných siení nezmestili.
Pre milovníkov architektonických paradoxov je skvelým príkladom múzejný a vedecko – výskumný komplex Smithsonian vo Washingtone. Tichá verejná záhrada Enid A. Haupt je v skutočnosti strechou a takmer celý komplex pod ňou (vrátane Národného múzea afrického umenia) sa nachádza pod zemou. Do presvetlených interiérov sa vstupuje cez pavilóny, architekti sa vyhli ponurej garážovej atmosfére vitrážami, svetlíkmi a premysleným vedením denného svetla.
Podzemia kostolov bývajú ešte dramatickejšie. Krypta sv. Marka v Benátkach leží pod presbytériom a stáročia zápasí so záplavami. Voda prichádzala a odchádzala, hroby a mozaiky prežili vďaka sérii obnov a dočasných uzáver. Keď je krypta sprístupnená, vidno v nej byzantskú architektúru aj to, aké zraniteľné sú Benátky postavené na vode. Na opačnom konci Stredomoria, v krypte katedrály sv. Juraja v Bejrúte, sa dá sledovať až sedem vrstiev dejín – od helenistického obdobia cez Rím a Byzanciu až po novovek. Transparentné podlahy a stropy umožňujú pohľad na chrám z perspektív, ktoré povrch neposkytuje.
Zaujímavý bonus rímskych stôp ponúka aj anglikánsky kostol v Londýne (All Hallows by the Tower), ktorý ukrýva v podzemí zachovanú rímsku dlažbu. Najstarší kostol v časti Londýna City of London tak zvnútra funguje ako malé lokálne múzeum. Pointa zostáva rovnaká, pod podlahou známych miest sa často skrývajú celé mestá.
Prečo zaujme aj mimo archeológie
Mnohé dnešné ulice stoja na zasypaných priekopách stredovekých hradieb, veľké chrámy na základoch rímskych domov a špičkové galérie fungujú aj v suterénoch. Mestá sa prestavujú a recyklujú, raz viditeľne, inokedy skryto v podzemí. Pri plánovaní návštev sa skutočne oplatí v oficiálnych informáciách hľadať kľúčové výrazy krypty, archeologické výkopy, podzemné miestnosti/expozície. Do viacerých aj zo spomínaných lokalít vedie bežná oficiálna trasa, inde pomôže sprievodca alebo rezervácia vopred. A nezabudnite, keď sa ocitnete v známom múzeu či kostole, pozrite sa po schodoch smerujúcich nadol. Možno práve tam začína vaša najlepšia prehliadka.
