Hospodárski a sociálni partneri súhlasia s potrebou konsolidovať, no nepáčia sa im vládne opatrenia

Hospodárska a sociálna rada sa počas rokovania tripartity zhodla na potrebe konsolidovať verejné financie. Po rokovaní to vyhlásil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš.

Jediným opatrením z konsolidačného balíka, na ktorom došlo k úplnej zhode medzi zamestnávateľmi a odbormi, bola úprava rodičovského dôchodku, s výnimkou Spoločných odborov Slovenska (SOS). Ako ďalej Tomáš uviedol, k ďalším opatreniam zazneli rôzne stanoviská a pripomienky.

Názory sociálnych partnerov môžu byť ešte zohľadnené

Dva zamestnávateľské zväzy, a to Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), súhlasili s pripomienkami s balíkom Lex konsolidácia, ale nesúhlasili s novou transakčnou daňou.

Minister práce zdôraznil, že rokovanie hospodárskej a sociálnej rady sa uskutočnili, ešte predtým ako konsolidačné opatrenia budú schválené, z tohto dôvodu môžu názory sociálnych partnerov byť ešte pred prijatím zohľadnené.

„Konfederácia vyjadrila nesúhlasné stanovisko s konsolidačnými opatrenia, s takto nastavenou kombináciou opatrení. Keby sme ich rozmenili na drobné, sú tam opatrenia, ktoré vieme podporiť, respektíve konvenujú našim predstavám o konsolidácií, niektoré zase podporiť nevieme. Vo výsledku, z dôvodu, že predpokladáme, že samotná konsolidácia bude mať drvivý dopad na konečného sprostredkovateľa, na obyvateľstvo, na zamestnancov a ich domácnosti,“ uviedla prezidentka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) Monika Uhlerová.

Konsolidácia by mala byť postupná

Zároveň dodala, že si uvedomujú, že konsolidácia je v súčasnosti nevyhnutná. KOZ SR však kriticky nazerá na samotný výrobný proces, očakávali, že sociálni partneri budú zapojení do prípravy konsolidácie. Uhlerová pripomenula, že boli postavení pred hotový materiál, ktorý mohli len okomentovať.

„Konsolidácia by mala byť postupná, a nemala by mať dopad na nízkopríjmových alebo najviac ohrozené skupiny v spoločnosti, nemali by ju tiež zaplatiť zamestnanci, takto nastavená konsolidácia predpokladá opak,“ doplnila prezidentka KOZ s tým, že očakáva od vlády regulačné opatrenia, ktoré by zamedzili prenos všetkých nákladov na konečných spotrebiteľov.

Najhoršie opatrenie zo strany vlády za ostatné roky

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) mimoriadne negatívne hodnotí daň z finančných transakcií.

„Je to asi najhoršie opatrenie za ostatné roky, čo prišlo zo strany vlády. Zásadne to zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska, pretože takúto daň naši konkurenti v Českej republike, v Poľsku neplatia. Nevieme potom konkurovať ďalšími nákladmi, ktoré sa na nás valia v rámci jednotného európskeho trhu. Keď to nevieme presunúť do ceny potraviny, môže dôjsť aj k zvýšenému dovozu zo zahraničia, ktoré budú lacnejšie, pretože firmy nebudú mať tieto náklady,“ vyhlásil viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.

Skončíme na chvoste konkurencieschopnosti v Únii

Zároveň poukázal na to, že transakčnú daň nebude musieť platiť Sociálna poisťovňa, ale zdravotné poisťovne budú povinné to platiť, preto žiada aj tu zmenu. Machunka uviedol, že transakčná daň spolu s ďalšími opatreniami uvrhnú Slovensko na chvost EÚ v rámci konkurencieschopnosti.

„Máme problém s konsolidačným opatreniami, najmú v tom, že sú zamerané jednostranne, to znamená predovšetkým na zvyšovanie príjmovej stránky, kým na strane úspor vo verejných financiách je vyčíslená úspora zhruba 600 miliónov eur, čo považujeme za nedostatočné. Z nášho pohľadu existuje veľký priestor pre úspory vo verejných financiách, máme to stovky možno až tisíc štátnych rozpočtových príspevkových organizácií,“ povedal na tlačovej konferencii generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.

Chýba diskusia o konsolidácií na výdavkovej strane

Podľa jeho slov Slovensko má veľké množstvo štátneho majetku, kde nebola spravená pasportizácia, ani audit verejných financií, ktorý by ukázal, ktoré verejné výdavky sú potrebné, ktoré zbytočné. Ako Hošták uviedol, chýba nám diskusia o konsolidácií na výdavkovej strane.

„Dodatočné zvyšovanie odvodovej povinnosti pre vysokopríjmových zamestnancov, čo sa zvyšuje zo 7 na 11-násobok priemernej mzdy, môže prispievať k ďalšiemu odchodu takýchto zamestnancov z republiky. Nehovoríme len o manažmente, hovoríme aj o ľuďoch, ktorí napríklad sú vo výskume a vo vývoji a pracujú v priemysle. Obávame sa, že áno zarábajú vysoké mzdy, ale budú mať ďalšiu motiváciu na exodus z republiky, napríklad do susednej republiky, kde strop odvodov je zavedený na 4-násobok, pričom u nás by mal byť 11-násobok,“ zdôraznil za Asociáciu priemyselných zväzov a dopravy generálny sekretár Andrej Lasz.

Daň z hazardu ako konsolidačné riešenie

Vysokopríjmoví zamestnanci podľa jeho slov odvedú do Sociálnej poisťovne vyššie odvody, ale nedostanú vyšší dôchodok, ktorý je zastropovaný, ale výpočet je obmedzený do istej výšky. Lasz uviedol, že od ministerstva práce budú pri vyššom strope odvodov požadovať, aby dôchodky pre takýchto zamestnancov korešpondovali s ich odvodmi, teda aby boli vyššie.

Sociálni partneri na záver uviedli, že ako konsolidačné riešenie navrhli daň z hazardu. Inštitút finančnej politiky vypočítal, že internetový hazard dosahuje až 22 miliárd ročne, ak by sa zaviedla 5 % daň, do rozpočtu by pribudla takmer miliarda. Ministerstvo financií uviedlo, že pri zavádzaní takéhoto opatrenia ide o komplikovaný proces, čo sociálny partneri akceptujú.