Štát vybral z transakčnej dane menej, než čakal. Odborníčka upozorňuje na riziká pre firmy aj rozpočet

Ekonomickí analytici pritom upozorňovali na riziká už v čase, keď sa daň pripravovala.
Kalkulačka, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Transakčná daň, jeden z najkontroverznejších zásahov do daňového mixu posledných rokov, podľa odborníčky potvrdzuje, že očakávania vlády o jej výnose boli od začiatku výrazne prehnané. Od apríla do konca októbra 2025 sa z nej do štátneho rozpočtu vybralo 283 miliónov eur.

Ako povedala Silvia Hallová zo spoločnosti Grant Thornton, je to vzhľadom na stabilné mesačné tempo na úrovni okolo 41 miliónov eur jasným signálom, že štát sa nepriblíži ani k druhému zníženému odhadu ministerstva financií. Po prepočítaní aktuálneho tempa do konca roka sa výsledné inkaso podľa nej pravdepodobne zastaví na približne 370 miliónoch eur. To je o viac než 200 miliónov eur menej, než vláda pôvodne zarátala do rozpočtu a stále pod úrovňou septembrovej korekcie.

Analytici upozorňovali na riziká od začiatku

Ekonomickí analytici pritom upozorňovali na riziká už v čase, keď sa daň pripravovala. Očakávaný výnos bol podľa nich nadhodnotený, legislatívne nastavenie neštandardné a motivácie, ktoré daň vytvára, pre ekonomiku skôr škodlivé. Daňová odborníčka Silvia Hallová hodnotí realitu bez obalu.

„Už od zverejnenia detailov k chystanej transakčnej dani bolo zrejmé, že očakávaný výber je nereálny. Horšie však je, že transakčná daň spôsobuje sekundárne škody v podobe nárastu šedej ekonomiky zvýhodnením hotovostných operácií,“ uviedla. Ako dodáva, štát nielenže nevyberá to, čo plánoval, ale prichádza aj o ďalšie dane. „Táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ uvádza odborníčka.

Rozdiel medzi hotovostnými a bezhotovostnými operáciami

Kľúčovým problémom je podľa nej totiž zásadný rozdiel v zaťažení medzi bezhotovostnými a hotovostnými transakciami. Kým bezhotovostný prevod je zaťažený 0,4-percentnou daňou, maximálne do výšky 40 eur, hotovostné operácie neplatia nič.

Pre firmy, ktoré už dnes zápasia s jedným z najvyšších odvodových zaťažení práce v rámci Európskej únie, ide o jasný signál presúvať časť operácií mimo bankový systém a neraz aj mimo účtovníctvo. Takto podporená „optimalizácia“ spôsobuje, že časť ekonomiky sa posúva do hotovosti a tým do priestoru, ktorý štát nevie efektívne kontrolovať.

Hallová upozorňuje, že problém sa netýka len samotnej dane, ale celkového daňového mixu. „Súčasné nastavenie daňového systému obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a enormne zaťažuje cenu práce. To tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane,“ hovorí. Podľa nej je potrebné daňový systém zjednodušiť tak, aby bol motiváciou pre firmy dane priznávať, nie hľadať cesty, ako im uniknúť. Zatiaľ však podľa nej nie je vidno žiadnu snahu o systémovú zmenu.

Viac k osobe: Silvia Hallová
Firmy a inštitúcie: EU Európska úniaGrant ThorntonMF Ministerstvo financií SR

Ďalšie k téme