Európska komisia zverejnila jesennú makroekonomickú prognózu, ktorá potvrdzuje, že Slovensko čaká v najbližších rokoch kombinácia pomalého rastu, vysokej inflácie a pretrvávajúcich problémov vo verejných financiách. Hodnotenie komisie sa pritom výrazne približuje odhadom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), no dostáva sa do konfliktu s optimistickejšími číslami slovenskej vlády.
Prognózy na budúci rok
Prognóza na rok 2026 odhaduje deficit na úrovni 4,6 % HDP a hrubý dlh na úrovni 64 % HDP, čo je podľa RRZ prakticky zhodné s jej vlastnou projekciou. Naproti tomu vládou schválený rozpočet predpokladá deficit len 4,1 % HDP a dlh 62,8 % HDP. RRZ pripomína, že také čísla považuje za nedosiahnuteľné. A ako uviedla vo svojom hodnotení, deficit v schválenom rozpočte je nerealistický.
Štát míňa rýchlejšie, ako stíha zarábať. Konsolidácia je iba v rétorike, upozorňuje analytička
Najväčší rozdiel medzi prognózami prichádza pri roku 2027, ktorý bude volebným rokom. Európska komisia predpokladá, že deficit stúpne až na 5,3 % HDP, čo je najpesimistickejší odhad medzi všetkými inštitúciami.
Podobne aj ratingové agentúry S&P Global a Fitch Ratings upozorňujú, že deficit v roku 2026 bude vyšší než plánuje vláda, keď ho zhodne odhadujú na 4,5 % HDP. Naznačuje to, že problém nie je marginálny, ale systémový a vnímajú ho aj zahraničné finančné inštitúcie.
Komisia upozorňuje na riziká
Makroekonomický výhľad EK pritom ukazuje, že priestor na konsolidáciu nebude veľký. Komisia očakáva, že slovenská ekonomika v roku 2025 spomalí na rast len 0,8 %. Dôvodom sú obchodné napätia, globálne oslabenie dopytu a dopady fiškálnych opatrení. Exporty majú podľa EK klesnúť v druhej polovici roka pre nové clá v USA, čo zasiahne najmä automobilový sektor.
„Slovensko je vysoko vystavené priamym aj nepriamym vplyvom ciel pre svoju závislosť od exportov,“ upozorňuje komisia. Domáca spotreba bude slabnúť pre vyššiu DPH aj zvýšenú neistotu.
Ekonomika rastie pomaly a trh práce slabne, analytik však predpokladá, že najhoršie už má za sebou
V roku 2026 sa očakáva len mierny rast na úrovni 1 %, podporený najmä investíciami financovanými z eurofondov a výdavkami na obranu. Obchod však zostane utlmený a súkromná spotreba bude pod tlakom konsolidačných opatrení. Až rok 2027 by mohol priniesť mierne oživenie na úrovni 1,4 %, podporené opätovným rastom exportov a spustením novej automobilovej výroby. Komisia upozorňuje aj na riziká: slabší výkon obchodných partnerov a možné ďalšie úsporné opatrenia, ktoré by mohli obmedziť domáci dopyt.
Ako to bude s infláciou či nezamestnanosťou?
Trh práce bude podľa prognózy stabilný, no postupne sa začne zhoršovať. Nezamestnanosť má v roku 2025 dosiahnuť 5,4 % a následne stúpnuť na 5,6 % v rokoch 2026 a 2027. Zamestnanosť pritlačia vyššie dane, zmrazenie verejných platov a oslabený export. Reálne mzdy by mali v roku 2026 klesnúť, keďže inflácia zostane vysoká, a až v roku 2027 sa vráti ich rast.
Inflácia zostane problémom počas celého prognózovaného obdobia. V roku 2025 má podľa EK zrýchliť na 4,2 %, najmä pre zvýšenie DPH a daňových sadzieb. V roku 2026 bude stále vysoká, a to 4,1 %, keďže dôjde k úpravám cenových stropov na energie. Komisia uvádza, že „inflácia zostane na zvýšených úrovniach pre rast cien energií a služieb„, pričom stabilizácia príde až v roku 2027, keď inflácia klesne približne k úrovni 3 %.
Slovensko smeruje k obdobiu so slabým ekonomickým rastom
Fiškálna konsolidácia, ktorú vláda plánuje, je podľa komisie čiastočne efektívna, no jej dopady neutralizujú nové výdavky. Zmrazenie platov vo verejnej správe, úprava dane z príjmu či zmeny v odpočte DPH pri firemných autách síce prinesú dodatočné príjmy a nižšie výdavky, no časť efektu pohlcujú zvýšené platy učiteľov, pokračujúce kompenzácie energií a rastúce výdavky na obranu.
Slovensko si udržalo stabilný rating A- od Fitch Ratings, je to ďalší pozitívny impulz pre ekonomiku
Aj preto komisia odhaduje, že po dočasnom zlepšení deficit opäť stúpne. Verejný dlh má v dôsledku toho narásť z 61,9 % HDP v roku 2025 na 66,9 % HDP v roku 2027.
Slovensko tak podľa najnovších prognóz smeruje k obdobiu, v ktorom bude ekonomický rast slabý, inflácia vysoká a deficit verejných financií pretrvávajúci. Kým vláda pracuje s optimistickejšími číslami, hodnotenia EK, RRZ aj ratingových agentúr ukazujú, že fiškálna realita bude pravdepodobne výrazne menej priaznivá. Bez ďalších opatrení bude konsolidácia, stabilizácia dlhu aj dôvery investorov čoraz náročnejšia.
