Slovensko vstupuje do prípravy rozpočtu na rok 2026 v náročnom prostredí spomaleného ekonomického rastu, nenaplnených daňových príjmov a rastúcich výdavkov štátu.
Prognózy hovoria jasne: kým ešte na jar sa očakával rast HDP na úrovni 1,9 %, dnes analytici predpokladajú len 1,3 % a ďalšie zhoršenie nie je vylúčené. Inflácia sa pohybuje okolo 4 %, čo je dôsledkom rastu cien služieb a zvýšenia nepriamych daní.
Dôchodkový systém je najväčším rizikom
Prijaté konsolidačné opatrenia v roku 2025 síce priniesli štátu približne 2 miliardy eur navyše, no podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR sa očakávané príjmy z viacerých daní nenaplnia.
Konsolidačný balíček môže podľa daňových poradcov zvýšiť úniky, kritizujú náhle a povrchne pripravené zmeny
„Prepad daňovo-odvodových príjmov znižuje manévrovací priestor rozpočtovej politiky v čase, keď je nevyhnutné pokračovať v konsolidácii. Ukazuje sa, že v tejto oblasti bol dosiahnutý strop a ďalšie negatívne opatrenia môžu viesť k posilňovaniu šedej ekonomiky,“ upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Najväčším rizikom verejných financií je podľa kontrolórov dôchodkový systém. Zavedenie predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, štedrá valorizácia či vyplácanie 13. dôchodkov dramaticky zvyšujú tlak na Sociálnu poisťovňu.
Štát ju musí v tomto roku dotovať sumou vyše 2,75 miliardy eur, pričom výdavky na dôchodky sa za poslednú dekádu zdvojnásobili na takmer 13 miliárd eur. Andrassy varuje, že reforma dôchodkov je „najväčšou výzvou nielen pre súčasnú, ale aj budúce vlády“. Situáciu navyše komplikuje demografia. Ak sa trend nezmení, Slovensko môže mať v roku 2080 len 4,7 milióna obyvateľov namiesto dnešných 5,4 milióna.
Rozpočtová pasca
Rozpočtové riziká sa premietajú aj do rastúceho zadlženia štátu. NKÚ odhaduje, že verejný dlh v tomto roku presiahne 60 % HDP a môže atakovať úroveň 84 miliárd eur, čo znamená záväzok približne 15 500 eur na každého občana. Zadlženosť sa zvyšuje aj v koncových štátnych nemocniciach, ktoré za pol roka navýšili svoje dlhy o viac než 168 miliónov eur.
Tržby v podnikoch rástli, no služby spomalili. Podľa analytika ide o varovný signál
Popritom sa štátna správa paradoxne ešte rozrástla – počet zamestnancov ústredných orgánov stúpol o 699 ľudí a osobné výdavky sa zvýšili o 240 miliónov eur. Najviac nových pracovných miest pribudlo na ministerstve práce, zdravotníctva a vnútra.
NKÚ preto apeluje na parlament aj vládu, že bez zásadných reforiem a dlhodobo udržateľných krokov môže Slovensko smerovať do rozpočtovej pasce, kde rastúce výdavky, slabšie príjmy a demografické tlaky vytvoria neudržateľnú kombináciu pre verejné financie.
