Slovenský rozpočet sa podľa aktuálnych odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dostáva na historické maximum. Po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka by mal mať štát v roku 2026 najvyšší podiel príjmov na HDP od vzniku samostatnej republiky, na úrovni 45,2 %.
Napriek tomu však deficit presiahne 4 % HDP, čo znamená, že aj výdavky budú v pomere k výkonu ekonomiky najvyššie za posledných 25 rokov.
Rýchly rast výdavkov
RRZ upozorňuje, že verejné výdavky rastú rýchlejšie, než dokáže ekonomika generovať príjmy. Už dnes sa približujú k hranici 50 % HDP, čo je úroveň typická pre ekonomiky so silným sociálnym štátom.
„Výdavky štátu za posledné dve dekády narástli tak rýchlo, že ani opakované konsolidačné balíčky ich nedokázali udržať pod kontrolou,“ konštatuje rozpočtová rada.
Slovenská ekonomika spomalí, RRZ vidí riziká najmä v budúcich konsolidačných opatreniach aj čerpaní eurofondov
Kým v roku 2007 boli výdavky nižšie o viac než 13 % HDP, odvtedy rástli vo všetkých oblastiach verejnej správy. Najväčší podiel nárastu, až šesť percent HDP, tvoria podľa rady sociálne transfery, predovšetkým dôchodky a rodinné dávky. Naopak, investície, ktoré by mali podporovať dlhodobý rast, sa na zvýšení podieľali len približne pätinou.
Rigidita výdavkov
Podľa RRZ je problémom aj tzv. rigidita výdavkov. Zatiaľ čo príjmy prirodzene kolíšu spolu s vývojom ekonomiky, výdavky zostávajú vysoké aj v časoch krízy a následne už neklesnú. To spôsobuje, že ich podiel na HDP sa v pokrízových rokoch trvalo udržiava na vyšších úrovniach.
„Slabá schopnosť prispôsobovať sa hospodárskemu cyklu je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Slovensko ocitá v chronických deficitoch,“ vysvetľuje rada.
Slabá disciplína vlád
Ďalším problémom je slabá disciplína vlád počas období ekonomického rastu. Namiesto konsolidácie výdavkov sa prijímajú nové opatrenia, ktoré rozpočet ďalej zaťažujú. RRZ tento postup označuje za nesprávnu proticyklickú stratégiu.
Slovenský deficit rastie, štát hospodáril po deviatich mesiacoch s mínusom 3,8 miliardy eur
„Politici majú tendenciu deliť sa s ľuďmi v dobrých časoch, no v horších podmienkach už nemajú priestor na úspory,“ konštatuje rada. Dôsledkom je, že vlády siahajú po jednoduchšom riešení, a to opakovanom zvyšovaní daní. To síce krátkodobo prináša vyššie príjmy, no v dlhodobom horizonte znižuje konkurencieschopnosť a zvyšuje tlak na súkromný sektor.
Prognóza RRZ tak naznačuje, že Slovensko vstupuje do ďalšieho obdobia s vysokými deficitmi a rekordným podielom výdavkov na HDP, pričom riziká zostávajú najmä na strane politickej ochoty uskutočniť skutočnú reformu výdavkov.
