Slovenské verejné financie sa podľa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika nachádzajú v slepej uličke, kde vláda namiesto reálnych úspor a šetrenia stavia konsolidačné balíčky predovšetkým na zvyšovaní daní a odvodov. Tieto kroky síce krátkodobo prinášajú dodatočné príjmy do rozpočtu, no v skutočnosti prenášajú náklady dlhodobého plytvania na plecia daňovníkov.
„Tohtoročný výsledok potvrdzuje nelichotivý trend zvyšovania daní namiesto skutočnej konsolidácie verejných financií,“ pripomína prezident Združenia podnikateľov SlovenskaJán Solík. Analýza inštitútu ukazuje, že celkové daňové bremeno v roku 2024 dosiahlo 63,44 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou.
Najväčšie bremeno v podobe zdravotných odvodov
Znamená to, že štát rozhodoval o takmer dvoch tretinách jeho celkovej odmeny, zatiaľ čo zamestnancovi ostalo len 36,56 %, teda v čistom necelých 801 eur mesačne. V prepočte to znamená, že až 231,6 dňa v roku zamestnanec pracoval na povinné platby a až od 22. augusta – dňa tzv. daňového odbremenenia – mohol hypoteticky pracovať sám pre seba.
Šimečka kritizuje spôsob prípravy nového konsolidačného balíka, varuje pred likvidáciou ekonomiky -VIDEO
Tento dátum sa oproti roku 2023 posunul o dva dni neskôr a v porovnaní s rokom 2015 až o dvanásť dní. Najväčšie bremeno tvoria sociálne a zdravotné odvody (34,5 %), nasleduje DPH (8,3 %), daň z príjmov fyzických osôb (7,3 %) a spotrebné dane (2,9 %).
K tomu sa pridávajú miestne dane, povinné poplatky, clo či nové mimoriadne odvody. Všetky tieto platby spôsobujú, že aj priemerný zamestnanec znáša každý mesiac povinné odvody a dane vo výške približne 1 389 eur, čo je viac než polovica jeho celkových mzdových nákladov.
Zvýšenie základnej DPH
Zatiaľ čo v Česku bolo celkové bremeno nižšie o 1,66 percentuálneho bodu, na Slovensku sa počas desiatich rokov zvýšilo až o 3,1 bodu. Výsledkom je nárast daňových a odvodových príjmov o 22,3 miliardy eur, verejných výdavkov o 29,6 miliardy a verejného dlhu o 36,8 miliardy eur.
Aj po očistení o infláciu ide o nárast o viac než polovicu. Podľa analytikov to jasne potvrdzuje rozsiahle plytvanie a neefektívne hospodárenie so štátnymi peniazmi. Obavy sú o to väčšie, že rok 2025 prináša ďalšie zaťaženie.
Slovensko a digitálna daň: Zaostávame v digitalizácii, ale dane vieme vymyslieť rýchlo - KOMENTÁR
Vláda zvyšuje základnú sadzbu DPH, zavádza daň z finančných transakcií, vyššie sadzby dane z príjmov právnických osôb či nové stropy pre sociálne odvody. Do úvahy prichádzajú aj nové návrhy ako digitálna daň, vyššie zdanenie hazardu, bánk či obchodných reťazcov.
Dusenie slovenskej ekonomiky
To všetko podľa inštitútu ešte viac obmedzí podnikateľské prostredie, investície a nakoniec aj rast životnej úrovne. Konzervatívny inštitút preto upozorňuje, že vláda musí zmeniť kurz. Namiesto ďalšieho daňového zaťaženia má prijať opatrenia na znižovanie výdavkov, obmedzovanie plytvania a reformy v kľúčových oblastiach ako dôchodkový, zdravotnícky či školský systém.
„Po dvoch pokusoch o konsolidáciu, ktoré boli skôr balíčkami zvyšovania daní, očakávame, že štát konečne začne šetriť a prestane dusiť ekonomiku,“ dodáva Ján Solík. Inštitút navrhuje aj privatizáciu niektorých štátnych podnikov, zníženie daňového zaťaženia práce a podnikania a úplné zrušenie transakčnej dane.
Najľahšie opatrenia už padli a teraz nasledujú bolestivé škrty, varuje analytik
Podľa odborníkov je nevyhnutné, aby si verejnosť a politici uvedomili rozsah daňového bremena, ktoré už dnes predstavuje takmer dve tretiny odmeny zamestnanca. Bez systémových zmien bude Slovensko pokračovať v trende, ktorý vedie k oslabovaniu konkurencieschopnosti, vyššej inflácii a k čoraz väčšej závislosti ľudí od štátu.
