Mario Draghi minulý mesiac vyzval pri menovej politike na trpezlivosť a zmiernil tak očakávania, že by mali prísť ďalšie kroky.
Viacero predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB) vyzýva na trpezlivosť v súvislosti s monetárnou politikou. Podporili tak očakávania, že banka na zasadnutí, ktoré sa uskutoční 2. júna, zvolí stratégiu „počkáme a uvidíme“. ECB v marci predstavila stimulačný balík, no kľúčové komponenty, ako nákup korporátnych dlhopisov a nové mimoriadne lacné úvery bankám, do praxe neprišli. Šéf ECB Mario Draghi minulý mesiac vyzval na trpezlivosť a zmiernil tak očakávania, že by mali prísť ďalšie kroky.
Odvtedy viacero predstaviteľov ECB verejne podporili toto stanovisko. „Monetárna politika by mala zostať v tomto bode vo všeobecnosti prispôsobivá… potrebujeme si zachovať určitý stupeň trpezlivosti,“ povedal šéf estónskej centrálnej banky Ardo Hansson.
Ďalšie opatrenia podľa Jozefa Makúcha v súčasnosti nie sú potrebné
Aj guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch si myslí, že ďalšie opatrenia teraz nie sú potrebné. Zároveň doplnil, že ak budú ďalšie kroky potrebné, ECB bude musieť byť opatrná v súvislosti so znižovaním sadzieb. Podľa jeho slov môžu byť sadzby ešte nižšie a ECB teraz testuje, ako nízke môžu byť. „Ak bude potrebné tento nástroj ďalej používať, potom musím vyzvať na opatrnosť, aby nenastala úplne opačná hrozba pre finančnú stabilitu,“ povedal Makúch s tým, že rozsah štandardných nástrojov je takmer vyčerpaný.
Člen Výkonnej rady ECB Benoit Coeuré v piatok poznamenal, že ďalšie zníženie sadzieb je v princípe možné, no takýto krok nie je plánovaný.
Sadzby sa menili v marci
ECB zredukovala úrokové sadzby s cieľom podporiť ekonomiku eurozóny v prvej polovici marca. Svojím rozhodnutím prekvapila finančné trhy, keďže hlavnú refinančnú sadzbu znížila na nulu z úrovne 0,05 %. Banka zároveň rozšírila svoj program kvantitatívneho uvoľňovania, pričom zvýšila objem mesačne nakupovaných aktív zo 60 na 80 mld. eur. Depozitnú sadzbu ECB posunula hlbšie do negatívneho teritória a to na – 0,4 % z úrovne – 0,3 %, čiže komerčné peňažné ústavy, ktoré majú vklady v centrálnej banke, za to platia viac.
