Slovenské podnikateľské prostredie sa v posledných dekádach mení spôsobom, ktorý firmy čoraz častejšie hodnotia ako neudržateľný. Nie pre trhové fluktuácie či technologické zmeny, ale pre dlhodobo rastúcu legislatívnu záťaž.
„Slovenský podnikateľ si už dávno nezvyká len na trh. Zvyká si najmä na zákony,“ hovorí analytička Klubu 500 Diana Motúzová, podľa ktorej sa právne predpisy správajú ako živý organizmus. Neustále rastú, menia sa a vytvárajú nové povinnosti.
Zákony mnohonásobne zväčšili svoj obsah
Dáta vývoja kľúčových zákonov jej slovám dávajú váhu. Zákon o dani z príjmov narastal od začiatku 90. rokov z približne 12-tisíc slov na viac než 120-tisíc v roku 2025. Ide o desaťnásobné zväčšenie rozsahu, ktoré sa v praxi premieta do hustej siete výnimiek, špeciálnych režimov a detailných povinností. Tento predpis sa pritom menil v priemere šesťkrát ročne, čo znamená, že firmy takmer permanentne pracujú v režime implementácie nových pravidiel, často v časovej tiesni a bez dostatočného metodického zázemia.
ECB sa podarilo skrotiť infláciu, podľa Kažimíra sa však Európa nemôže radovať predčasne
Ani pracovnoprávna legislatíva nezaostáva. Zákonník práce narástol z 39-tisíc slov na aktuálnych 58-tisíc a mení sa v priemere trikrát ročne. Firmy sa tak musia priebežne prispôsobovať úpravám pracovného času, dohodám, prekážkam v práci či flexibilným formám zamestnávania.
Komplexnosť rastie aj v oblastiach, ktoré sa roky považovali za stabilnejšie. Napríklad legislatíva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa rozšírila z 3-tisíc na viac než 22-tisíc slov. To všetko podľa analytičky zvyšuje nároky na dokumentáciu, audit, školenia a právnu zodpovednosť manažmentu.
Časté zmeny nútia firmy držať krok
Rastúca zložitosť prináša aj rastúce náklady. Podľa Motúzovej je dôsledok jasný, a to že podniky musia systematicky investovať do procesov, technologických riešení a expertov, aby vôbec dokázali držať krok s legislatívou.
Pri počte noviel, akým prechádza daňové či pracovné právo, sa pre firmy rizikom stávajú neúmyselné chyby či zlyhania v interpretácii pravidiel, ktoré sa menia v takmer štvrťročnom rytme. „Ak chceme predvídateľné podnikateľské prostredie, potrebujeme menej legislatívnych skokov a viac stability,“ zdôrazňuje Motúzová.
Transakčná daň od januára so zmenami. Kto už nebude musieť mať transakčný účet?
Podnikateľské prostredie tak poskytuje paradox. Nejde len o to, čo zákon prikazuje, ale najmä o to, ako často a ako výrazne sa tieto pravidlá prepisujú. Kým trh firmy núti inovovať, legislatíva ich núti prekladať, interpretovať a preprogramovávať svoje procesy v miere, ktorú už nedokáže efektívne zvládať ani poctivý prístup či štandardné interné kapacity.
V prostredí vysokej administratívnej záťaže sa podnikanie čoraz viac mení na disciplínu právnej navigácie, kde rozhoduje nielen výkon firmy, ale aj jej schopnosť držať krok s legislatívnym maratónom.
