Finančná kondícia slovenských domácností sa zhoršuje, aj keď väčšina ľudí sa snaží hospodáriť zodpovedne. Podľa prieskumov spoločností Amundi a Partners Group SK čelí Slovensko paradoxu – úspory väčšiny obyvateľov sú nízke a pasívne, no zároveň rastie záujem o investovanie a hľadanie spôsobov, ako peniaze efektívnejšie zhodnotiť.
Z výskumu pre Amundi Czech Republic, ktorý v septembri uskutočnila agentúra Stem/Mark, vyplýva, že takmer tretina dospelej populácie Slovenska nemá žiadne úspory, s ktorými by mohla voľne nakladať. Rovnaký podiel ľudí má nasporenú len symbolickú sumu, do 2 000 eur.
Úspory nad 20-tisíc eur má iba 8 percent obyvateľov. Väčšina Slovákov pritom necháva peniaze na bežných účtoch bez úroku (52 percent) alebo na sporiacich účtoch s minimálnym zhodnotením (39 percent). Menej než štvrtina populácie investuje.
Každý tretí nedokáže ušetriť
Podobné zistenia prináša aj júnový prieskum Partners Group SK, podľa ktorého každý tretí Slovák už nedokáže nič ušetriť. Napriek rastúcim cenám, vyšším daniam a poplatkom však až 71 percent ľudí tvrdí, že by si ešte dokázalo odložiť aspoň malú sumu.
Slovensko si udržalo rating A+, agentúra Standard & Poor’s ocenila zodpovedné riadenie financií
„Vidíme zmenu správania. Ľudia reagujú disciplinovanejšie, hoci situácia je pre mnohé rodiny veľmi napätá. Základným pilierom finančného zdravia zostáva pravidelné sporenie a tvorba rezervy. V ekonomicky náročných časoch to platí dvojnásobne,“ uviedol odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners Tomáš Dányi.
Rezervu má podľa neho 78 percent Slovákov, ale len pätina ju má vo výške šesťmesačných výdavkov, čo je hranica finančnej stability. Viac ako polovica si síce pravidelne odkladá, no väčšinou len symbolicky, do 100 eur mesačne. Najčastejšie peniaze smerujú na sporiace účty, termínované vklady či doplnkové dôchodkové sporenie.
Moderné formy zhodnocovania, ako sú ETF fondy alebo realitné fondy, využíva zatiaľ len približne pätina populácie, hoci tento podiel v posledných rokoch rastie.
Investovanie ako kľúč
Práve investovanie je podľa odborníkov kľúčom k dlhodobej finančnej nezávislosti. Miroslav Ovčarik, country manažér Amundi na Slovensku, upozorňuje, že väčšina úspor Slovákov sa postupom času znehodnocuje, pretože leží na produktoch s minimálnym zhodnotením.
Podľa neho môže k zlepšeniu situácie pomôcť pravidelné investovanie a kvalitné finančné plánovanie. „Pozitívnym signálom je, že viac ako polovica ľudí už uvádza, že sa o investície aspoň do istej miery zaujíma,“ dodal Ovčarik.
Šetrenie nie je podľa Gašpara populárne, ale Slovensko si to už nemôže dovoliť odkladať - VIDEO
Napriek tomu až 76 percent Slovákov neinvestuje vôbec. Medzi aktívnymi investormi dominujú muži, obyvatelia väčších miest a ľudia s vyšším vzdelaním. Väčšina populácie uvádza ako hlavný dôvod neinvestovania nedostatok voľných financií (64 percent), no prekážkou sú aj obavy z rizika a nedôvera voči finančným inštitúciám. Až tretina ľudí pritom tvrdí, že v oblasti financií nedôveruje nikomu a spolieha sa výlučne na seba.
Čo znamená finančná nezávislosť
Prieskum zároveň ukázal, že finančná nezávislosť znamená pre väčšinu Slovákov predovšetkým nežiť od výplaty k výplate. Ženy ju spájajú s pocitom pokoja a istoty, že zvládnu nečakané výdavky, zatiaľ čo muži si ju často predstavujú ako možnosť prestať pracovať alebo odísť do dôchodku podľa vlastného rozhodnutia.
Štátny rozpočet opäť rozdelil politikov. Karas zákon roka obhajuje, Hajko pripomína enormný rast dlhu
Podľa odborníkov je preto nevyhnutné hovoriť o investovaní zrozumiteľne a ukazovať ho ako prirodzenú súčasť osobných financií. „Slováci majú záujem o zhodnocovanie svojich peňazí, no stále v nich pretrváva nedôvera a obava z rizika. Aj preto je dôležité hovoriť o investovaní ako o bežnej súčasti finančného rozhodovania, nie výsadou úzkej skupiny skúsených investorov,“ uzatvára Miroslav Ovčarik z Amundi Slovensko.
