Listová kampaň zvýšila dobrovoľné plnenie daňových povinností, chvália kontrolóri projekt IFP

Správa NKÚ opisuje listovú kampaň ako mimoriadne efektívnu nielen finančne, ale aj administratívne.
dane, platba, peniaze
Foto: ilustračné, Getty images

Verejná správa už roky hľadá spôsob, ako znížiť daňové úniky v oblasti predaja nehnuteľností. Listová kampaň Inštitútu finančnej politiky (IFP) spolu s finančnou správou sa stala jedným z mála projektov, pri ktorých odborníci potvrdzujú, že fungujú.

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) vo svojej komplexnej kontrole vyrubovania a výberu dane z príjmov z prevodu nehnuteľností dokonca označil túto iniciatívu za „správny, výnimočný a proklientský krok“, ktorý môže slúžiť ako vzor pre celé verejné inštitúcie na Slovensku.

Prvá verzia listovej kampane

IFP spustilo prvú verziu listovej kampane ešte v roku 2021. Cieľ bol jednoduchý, a to zvýšiť dobrovoľné plnenie daňových povinností pri predaji nehnuteľností, keďže podľa finančnej správy ročný výpadok kvôli nepriznaným príjmom predstavoval približne 22 miliónov eur. Kampaň bola postavená na jednoduchom liste, ktorý zrozumiteľne opisoval povinnosť priznať daň a vysvetľoval, ako postupovať.

V roku 2023 sa experiment zopakoval, no tentoraz sa zameral aj na výšku priznanej dane. Výskumníci upozorňovali, že daňové základy v mnohých prípadoch nerástli tak, ako ceny nehnuteľností, čo naznačovalo potenciálne podhodnocovanie príjmov.

Listy boli preto zaslané tým daňovníkom, u ktorých existoval predpoklad vzniku daňovej povinnosti. Popri základnom liste sa testovali aj rôzne verzie so zvýraznenými hrozbami sankcií, keďže zahraničná literatúra často ukazuje, že upozornenia na riziká zvyšujú plnenie daňových povinností.

Hrozby nefungovali

Prekvapivým zistením však bolo, že pridané hrozby nefungovali. Základný, priateľsky formulovaný list bol aj naďalej najefektívnejší. Podľa IFP prináša na jedného daňovníka priemerne vyše 600 eur dodatočných príjmov pri jednotlivcoch a až okolo 2 000 eur pri manželských pároch. Tento efekt vzniká najmä vďaka tomu, že daňovníci po doručení listu vôbec priznajú príjem. Nie vďaka tomu, že by platili vyššiu daň.

Projekt priniesol aj niekoľko zaujímavých poznatkov o správaní daňovníkov. Potvrdilo sa napríklad, že manželské páry s bezpodielovým spoluvlastníctvom priznávajú daň častejšie ako jednotlivci, a to bez ohľadu na cenu či veľkosť predávanej nehnuteľnosti. Podľa analytikov môže ísť o prejav silnejšej daňovej morálky alebo fakt, že páry sa o finančných krokoch rozhodujú spoločnejšie než jednotlivci.

Mimoriadne efektívna kampaň

Významná je aj správa NKÚ, ktorá opisuje listovú kampaň ako mimoriadne efektívnu nielen finančne, ale aj administratívne. Kontrolóri zdôrazňujú, že bez jediného porušenia zákona sa podarilo vyzbierať dodatočných 28,3 milióna eur, z toho 15,2 milióna na dani z príjmov a 13,1 milióna na zdravotných odvodoch.

Podiel zdanených nehnuteľností sa po zaslaní listov v starších rokoch zvýšil o 14 až 19 percentuálnych bodov, pri novších transakciách sa dokonca podarilo dosiahnuť zdanenie viac ako polovice identifikovaných nehnuteľností. NKÚ preto konštatuje, že listová kampaň zvýšila dobrovoľné plnenie daňových povinností bez dodatočných nákladov a bez nutnosti vykonávania rozsiahlych daňových kontrol.

Projekt prináša aj strednodobé výsledky

IFP zároveň upozorňuje, že efekt kampane časom neoslabuje, práve naopak. V roku 2023 bola pravdepodobnosť priznania dane vyššia ako v roku 2021, čo naznačuje, že informácie o povinnosti pri predaji nehnuteľností prenikli do širšieho povedomia. Projekt tak prináša nielen okamžité, ale aj strednodobé výsledky. „Písať listy sa oplatí a ich pozitívny efekt môže pretrvávať aj s odstupom času,“ konštatuje IFP.

Analytici preto plánujú v podobných intervenciách pokračovať. Kampaň totiž prináša nielen reálne peniaze do štátneho rozpočtu, ale aj dôležité dáta o tom, ako sa ľudia rozhodujú, ako reagujú na podnety zo strany štátu a kde sú bariéry v dobrovoľnom plnení daňových povinností.

Zástupcovia NKÚ zasa vidia v tomto projekte príklad dobrej praxe, ktorú by mali verejné inštitúcie využívať oveľa častejšie, teda jednoduché, nízkonákladové riešenia s vysokým efektom.

Firmy a inštitúcie: Finančná správa SRIFP Inštitút finančnej politikyNKÚ Najvyšší kontrolný úrad

Ďalšie k téme