Inflácia na Slovensku v októbri spomalila a po dlhých mesiacoch sa opäť dostala pod štyri percentá. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla medziročnú úroveň 3,7 %, pričom ceny vzrástli vo všetkých dvanástich výdavkových kategóriách domácností. Najvýraznejší nárast zaznamenali reštaurácie, hotely a vzdelávanie, kde sa ceny medziročne zvýšili takmer o deväť percent.
Potraviny rastú najpomalšie od leta 2024
Pozitívnou správou je najnižší rast cien potravín od leta 2024, a to o 1,4 %, pričom zelenina, ovocie, mäso, tuky aj cukor po rokoch zlacneli. Inflácia bola tlmená aj pomalším rastom cien pohonných látok a stabilizáciou cien energií, čo sa prejavilo v nižších nákladoch na bývanie a dopravu.
Platy na Slovensku rástli, reálne si polepšili zamestnanci v deviatich z desiatich sledovaných odvetví
Podľa analytika Tomáša Boháčka z 365.bank sa po septembrovom zrýchlení rast cien opäť zmiernil a spotrebiteľské ceny vzrástli len mierne. „Po piatich mesiacoch sa cenový rast dostal pod hranicu 4 %, a to vďaka ústupu cien potravín a poklesu cien v doprave,“ uviedol Boháček.
Jadrová inflácia sa podľa neho ustálila na 3 % a čistá inflácia na 3,4 %, čo naznačuje ďalšie zmierňovanie tlakov v jadre ekonomiky. Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne za spomalením inflácie vidí kombináciu vyššej porovnávacej bázy, poklesu cien dopravy a stabilizácie energií. No upozorňuje aj na vplyv tohtoročného zvýšenia DPH a zavedenia transakčnej dane, ktoré dočasne zvyšovali cenové tlaky.
Slabší dopyt brzdí služby
Branislav Karmažin z Národnej banky Slovenska poukazuje na to, že rast cien sa spomalil najmä v dôsledku vývoja cien potravín, ktorých medziročný rast sa dostal pod 2 %. „Zelenina a ovocie boli lacnejšie než pred rokom, no výrobky z mlieka a vajec zostávajú pre peňaženky domácností výraznou záťažou,“ konštatuje Karmažin.
Dodáva, že pomalší rast miezd a oslabený spotrebiteľský dopyt začínajú brzdiť tempo zdražovania v službách. Očakáva, že inflácia ku koncu roka mierne stúpne späť k 4 %, no v novom roku by mala ďalej slabnúť, hoci jej vývoj zostáva ovplyvnený neistotou v oblasti cien energií.
Zníženie DPH v gastre zlyhalo, ceny jedál rastú ešte rýchlejšie než inflácia
Aj Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank predpokladá, že inflácia môže v novembri ešte mierne spomaliť, no v decembri prechodne opäť stúpne. „Očakávame, že aj v decembri zostane jemne pod úrovňou 4 %, pričom v priemere za celý rok dosiahne presne štyri percentá,“ uviedol. Podľa neho bude infláciu v roku 2026 formovať najmä domáca fiškálna konsolidácia a zmena systému dotácií cien tepla na priame kompenzácie domácnostiam, čo síce zvýši ceny tepla, no časť domácností by mala byť chránená prostredníctvom tzv. „šekov na teplo“.
Inflácia a jej dopady na domácnosti
Z dlhodobého hľadiska upozorňuje Eva Sadovská z Wood & Company, že inflácia je viac než len číslo v štatistike. Priamo ovplyvňuje reálne príjmy, úspory a investície domácností. „Inflácia je takpovediac neviditeľná daň, ktorá neustále ukrajuje z hodnoty našich úspor aj výnosov,“ hovorí.
Kažimíra nezmenené úrokové sadzby neprekvapili. Zdôraznil však, že nie je dôvod konať unáhlene
Hoci reálne mzdy v roku 2025 rastú rýchlejšie než ceny, úroky na bankových vkladoch zostávajú nižšie než inflácia, a tak peniaze v bankách strácajú hodnotu. Ako ochranu odporúča dlhodobé investície, ktoré dokážu infláciu porážať.
Podľa analytikov by sa inflácia mala na prelome rokov 2025 a 2026 stabilizovať v rozpätí 3,5 – 4 %. Tlmiť ju budú nižšie ceny potravín a slabší domáci dopyt, no rizikom zostáva sektor služieb, kde sa stále prejavujú rastúce náklady práce. Väčšina ekonómov sa zhoduje, že Slovensko sa po dvoch rokoch dvojciferných cien dostáva do obdobia stabilizácie, hoci stále patrí medzi krajiny s najvyššou infláciou v eurozóne.
