Harmonizovaná inflácia na Slovensku podľa predbežného odhadu Eurostatu vzrástla v decembri medziročne na 4,1 percenta. To predstavuje zrýchlenie oproti novembrovým 3,8 percenta. Hoci ceny v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom klesli o 0,3 percenta, medziročná dynamika sa zvýšila najmä v dôsledku vyprchania bázického efektu z konca minulého roka.
Medziročný rast služieb ostáva výrazný
Hlavným motorom rastu cien naďalej zostávajú služby. Ich ceny sa medziročne zvýšili až o osem percent, čo z nich robí najproblematickejšiu zložku inflácie. Medzimesačne síce služby mierne zlacneli o 0,2 percenta, no ich medziročný rast ostáva výrazný a poukazuje na pretrvávajúce tlaky v domácej ekonomike, najmä v oblastiach náročných na pracovnú silu. Ako upozorňuje analytik Inštitútu finančnej politiky Ján Šilan, práve služby dnes najviac bránia rýchlejšiemu návratu inflácie k stabilným hodnotám.
Spotreba domácností pod tlakom aj napätie na trhu práce, slovenská ekonomika v roku 2025 „zložila nohu z plynu“
Vývoj cien tovarov a potravín bol v decembri priaznivejší. Ceny potravín, vrátane alkoholu, nealkoholických nápojov a tabaku, medzimesačne klesli, no ich medziročná dynamika sa zrýchlila na 3,3 percenta. Aj v tomto prípade zohral významnú úlohu bázický efekt, keďže porovnávacia základňa z konca minulého roka bola nezvyčajne nízka. Napriek tomu ide o miernejší rast než v predchádzajúcich obdobiach, čo spotrebiteľom prináša aspoň čiastočnú úľavu.
Najpomalšie rastúcou zložkou inflácie sa stali energie. Pokles cien pohonných hmôt sa premietol do celkového zníženia cien energií, ktoré boli v decembri medziročne vyššie už len o 0,2 percenta. V porovnaní s turbulentným vývojom cien energií v minulých rokoch ide o výrazné upokojenie, ktoré tlmí celkový inflačný tlak v ekonomike.
Inflácia v eurozóne spomalila
Zaujímavý kontrast ponúka pohľad na vývoj cien v eurozóne. Harmonizovaná inflácia v menovej únii v decembri spomalila na dve percentá, teda na úroveň blízku inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky. K spomaleniu prispeli najmä klesajúce ceny energií a tovarov. Podobne ako na Slovensku, aj v eurozóne zostáva najvyššia inflácia v službách, kde sa medziročne pohybuje okolo 3,4 percenta, zatiaľ čo inflácia potravín mierne zrýchlila.
Deficit, nezamestnanosť a byty: Tri témy, ktoré rozhodnú o roku 2026
Rozdiel medzi Slovenskom a priemerom eurozóny tak naďalej pretrváva a poukazuje na špecifické domáce faktory, ktoré udržiavajú infláciu na vyššej úrovni. Podľa odhadov analytika by pritom inflácia meraná národnou metodikou mohla v decembri dosiahnuť približne 3,9 percenta, čo potvrdzuje, že cenové tlaky síce slabnú, no úplný návrat k nízkej inflácii ešte potrvá.
