Slovensko sa po vstupe do Európskej únie pustilo do ekonomického behu s rýchlosťou, aká vtedy vzbudzovala rešpekt. Po roku 2004 patrilo medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce krajiny regiónu a životná úroveň sa viditeľne približovala k západoeurópskym štandardom. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) však tento sľubne rozbehnutý maratón postupne stratil tempo.
Stagnácia krajiny
Krajina, ktorá sa ešte pred pätnástimi rokmi mohla pýšiť rýchlym dobiehaním, dnes stagnuje a namiesto zbližovania s vyspelými ekonomikami sa čoraz viac približuje len ich cenám.
Infláciu na Slovensku spomaľovali len potraviny, rast cien tlačili nahor služby a opäť aj pohonné látky
„Ekonomické dobiehanie Západu je beh na dlhú trať. A rovnako ako pri maratóne je dôležité mať natrénované, udržať správne tempo a zbaviť sa zbytočnej príťaže,“ konštatujú analytici NBS. Kým v roku 2000 dosahovalo slovenské HDP na obyvateľa len 51 % priemeru EÚ, o osem rokov neskôr to bolo už 72 %. Potom však prišla globálna finančná kríza, ktorá akoby Slovensku „obula ťažké topánky“, rast sa spomalil a po roku 2015 sa konvergencia takmer zastavila.
Projekt digitálneho eura vstupuje do ďalšej fázy, vo vybraných krajinách sa spúšťa pilotná prevádzka
Z kedysi dynamického lídra strednej Európy sa stal kraj, ktorý dnes zaostáva za susedmi. Slovenská ekonomika síce rastie, no pomalšie než by bolo potrebné na udržanie kroku s vyspelými krajinami. Cenová úroveň dosiahla podľa Eurostatu v roku 2024 až 81 % priemeru EÚ, no príjmy domácností iba 73 %. V praxi to znamená, že ceny v obchodoch sa už blížia k rakúskym, ale slovenské peňaženky zostávajú oveľa tenšie.
Pasca stredných príjmov
Tento jav odborníci označujú ako pasca stredných príjmov. Teda situáciu, keď krajina po období rýchleho rastu uviazne v stagnácii, pretože nedokáže prejsť od lacnej výroby k inovatívnej ekonomike s vyššou pridanou hodnotou. „Sme už príliš drahí na to, aby sme konkurovali lacnou pracovnou silou, no stále nedostatočne technologicky pokročilí, aby sme súperili s najvyspelejšími,“ upozorňujú analytici NBS.
Finančný cyklus sa zotavuje, banky ostávajú stabilné napriek globálnej neistote
Za spomalením stojí podľa nich najmä pokles rastu produktivity práce, ktorá bola v minulosti hlavným motorom ekonomického dobiehania. V rokoch 2000 až 2008 rástlo slovenské HDP na obyvateľa približne o štyri percentné body rýchlejšie než priemer eurozóny, no v posledných piatich rokoch sa tento rozdiel scvrkol na štvrtinu. Produktivita, teda schopnosť vytvárať vyššiu hodnotu za rovnaký čas, je dnes kľúčovým ukazovateľom toho, prečo životná úroveň stagnuje.
Slovensko navyše čelí demografickému tlaku. Ubúdajú ľudia v produktívnom veku a populácia starne. To znamená, že ekonomika bude musieť v budúcnosti zarábať viac s menším počtom pracujúcich. „Zatiaľ čo Rakúsko, Nemecko či Holandsko investujú do inovácií, digitalizácie a vzdelávania, Slovensko stále zápasí s nízkou konkurencieschopnosťou, slabou inovačnou výkonnosťou a vysokými cenami v pomere k príjmom,“ konštatuje analýza NBS.
Západné ceny, východné platy
Ak krajina nenájde spôsob, ako zrýchliť rast produktivity, hrozí, že sa stane krajinou s takmer západnými cenami, ale východnými platmi. Analytici preto vyzývajú na zásadné štrukturálne reformy. Od školstva a inovácií cez pružnejšie verejné inštitúcie až po zdravotníctvo, ktoré by predlžovalo aktívny pracovný vek.
Slovensko zostáva v pasci nízkej finančnej gramotnosti, mladí riskujú a seniori šetria
„Maratón nemáme prehratý, zatiaľ. Bežíme však v náročných podmienkach a otáľaním si nepomáhame. Potrebujeme sa nadýchnuť, doplniť podporné vitamíny a nájsť nové tempo,“ uvádza NBS.
Budúcnosť ekonomického dobiehania tak závisí od schopnosti Slovenska „prezuť“, teda prejsť na modernejší model rastu postavený na vzdelaní, inováciách a efektívnej verejnej správe. Ak sa to nepodarí, cieľová páska, ktorou je životná úroveň Západu, zostane v nedohľadne.
