Bankový sektor dosiahol od začiatku januára do konca októbra čistý zisk niečo vyše jednej miliardy eur eur. V medziročnom porovnaní to podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) znamená nárast o 9,1 %.
Rástli tak úroky ako aj výnosy z poplatkov a provízií. Avšak bankám pomohlo aj to, že v tomto roku zaplatili nižšiu daň z príjmu. Hrubý zisk pred zdanením totiž stúpol 2,9 percenta na 1,54 miliardy eur. Vyššia zároveň bola aj tvorba rezerv a opravných položiek.
Retail zostáva najsilnejším pilierom
Kľúčovým faktorom pre bankové výsledky je retailový segment, ktorý sa stal najsilnejším pilierom bankovej ziskovosti od roku 2016. Jeho význam bude podľa národnej banky ďalej rásť vďaka pokračujúcej refixácii hypoték.
Slováci míňajú viac, sporí sa menej. Rast vkladov sa podľa Národnej banky spomalil na polovicu
Hypotekárne úvery sú nielen najväčším portfóliom bankového sektora, ale aj jediným segmentom, ktorý dlhodobo vykazuje dynamický rast. Stabilná ostáva podľa NBS aj kvalita úverových portfólií, hoci pokrytie opravných položiek postupne klesá najmä pre rastúci podiel menej rizikových úverov na bývanie.
Výhľad je priaznivý
Výhľad ziskovosti na najbližšie roky je podľa NBS priaznivý, najmä pre mierny rast čistej úrokovej marže a legislatívne naplánovanému postupnému znižovaniu bankového odvodu. Ten je dnes hlavným faktorom, ktorý brzdí ziskovosť slovenských bánk v porovnaní s európskymi konkurentmi.
V roku 2024 dosiahla efektívna daňovo odvodová sadzba až 39 %, čo výrazne oslabovalo kapitálovú efektivitu slovenských bánk. Koeficient odvodu sa však bude znižovať až na 4,4 % v roku 2028. Podľa NBS je rozhodujúce, aby trend poklesu odvodu pokračoval. „Ziskovosť bánk by nemala zaostávať za priemerom EÚ, ak má sektor zostať stabilný a atraktívny,“ uvádza centrálna banka.
Dlhopisy pre ľudí sa vrátia už na jar, štát chce prilákať úspory domácností bezpečnou investíciou s garantovaným výnosom
Aj eurokontext potvrdzuje, že slovenské banky sa postupne vracajú k európskemu priemeru. Zisk pred zdanením dosiahol v marci 2025 prvýkrát od roku 2022 medián EÚ, čo súvisí s tým, že úrokové výnosy v Európe už spomaľujú, kým na Slovensku stále rastú a pre retailovú refixáciu budú rásť až do roku 2027. Zároveň však NBS pripomína, že prípadné prenesenie kompenzácie zvýšených úrokových sadzieb zo štátu na banky by mohlo bankám znížiť zisk pred zdanením o približne 3 %.
Likvidita bánk sa zhoršila
V roku 2025 sa mierne zhoršila aj likviditná pozícia bánk. Nejde však podľa národnej banky o dôvod na paniku. Ide o vedomé rozhodnutie bánk financovať rozširujúce sa úverové portfóliá aj zo zdrojov, ktoré si vytvorili v predchádzajúcich rokoch.
Ukazovateľ krytia likvidity sa prepadol na najnižšiu úroveň od konca roku 2022, no banky stále ostávajú likvidné a koniec roka tradične prináša sezónny prílev retailových vkladov, ktorý by mal ukazovatele stabilizovať. Retailové vklady pritom za prvých deväť mesiacov rástli vyšším tempom ako priemer posledných piatich rokov. Viac rástli najmä netermínované vklady, ktoré sú pre banky výhodnejšie z hľadiska likvidity aj ziskovosti.
Slovensko má druhý najvyšší dlh na obyvateľa v regióne a vo finančných aktívach domácností sme predposlední
NBS však upozorňuje na to, že priestor pre odlev retailových vkladov do budúcna rastie. Či už pre investované štátne dlhopisy pre verejnosť, alebo budúce platobné schémy, najmä digitálne euro. Európska centrálna banka pracuje s predpokladom, že digitálne euro môže viesť k odlevu 8,2 % bežných účtov v eurozóne, na Slovensku až k 8,8 %. Hoci ide o scenár založený na vysokých limitoch držby, simulácie jasne naznačujú, že dopad na likviditu môže byť citeľný.
Výzvou je aj refinancovanie dlhopisov
Ďalšou výzvou je rastúci význam vydávania bankových dlhopisov. V čase slabšieho rastu vkladov sa banky čoraz viac opierajú o trhy, no investori požadujú vyššie výnosy. V najbližších troch rokoch budú banky musieť refinancovať dlhopisy v hodnote takmer 10 miliárd eur. To predstavuje približne desatinu ich bilančnej sumy.
Simulácie ukazujú, že len v roku 2028 by mohlo refinancovanie zvýšiť úrokové náklady o sumu, ktorá sa rovná takmer 8 % zisku bankového sektora z roku 2024. Ak sa trhové podmienky zmenia nepriaznivo, dopad na obchodné modely bánk môže byť výrazný.
