Ako sa vyhnúť prehriatiu atómového reaktora? Umiestniť celú elektráreň rovno do vody, vymysleli americkí vedci z inštitútu MIT a pripravili koncept plávajúcej atómky…
Keď zasiahlo v roku 2011 zemetrasenie a vlna tsunami komplex atómovej elektrárne Fukušima, neboli to ani otrasy zeme, ani zaplavenie komplexu, ktoré v konečnom dôsledku spôsobili únik rádioaktivity. Tým zásadným problémom, ktorý spôsobil najväčšie škody, bolo nedostatočné chladenie jadier reaktora kvôli výpadku elektriny v celom objekte. Americkí vedci preto prichádzajú s nápadom, ako sa podobnému scenáru vyvarovať. Postaviť jadrovú elektráreň priamo na vode.
Nový dizajn pre jadrové elektrárne postavené na plávajúcich platformách, navrhnutých po vzore ropných plošín, by podľa nich mohol pomôcť spomínaným dôsledkom v budúcnosti zabrániť. Plávajúce elektrárne by totiž boli navrhnuté tak, aby sa v prípade najkritickejšieho scenára automaticky chladili okolitou morskou vodou, čo by zabránilo taveniu palivových tyčí a úniku rádioaktívnych materiálov.
Hlavy z MIT
Tento koncept predstavili len pred pár dňami vedci z MIT (Massachusetts Institute of Technology, pozn. red.) spolu so zástupcami ďalších spolupracujúcich inštitúcií vrátane spoločnosti Chicago Bridge and Iron, ktorá sa venuje tak budovaniu jadrových elektrární ako aj morských plošín. Podľa profesora Jacopa Buongiorna z MIT by takáto elektráreň mohla byť postavená v lodeniciach a potom jednoducho odtiahnutá na vybrané miesto päť až sedem míľ od pobrežia. Tam by sa ukotvila k morskému dnu a spojila s pevninou cez elektrické vedenie umiestnené pod hladinou. Koncept podľa neho využíva výhody dvoch vyspelých technológií: ľahkovodných atómových reaktorov a ťažby ropy a plynu na vrtných plošinách. Použitie overených technológií podľa neho minimalizuje technologické riziká.
Podobné pokusy
Aj keby ste to možno nepovedali, samotný nápad umiestniť atómku priamo na vodu nie je až taká novinka. Napríklad Rusko podobný projekt momentálne realizuje na lodi kotviacej na pobreží. Žiaden z týchto zdrojov však zatiaľ nebol umiestnený dosť ďaleko od pobrežia na to, aby ho neohrozovali vlny tsunami, tvrdí Buongiorno. Bonusom predstavovaného projektu je tak podľa neho predovšetkým zvýšenie bezpečnosti. Plávajúca plošina umiestnená v zhruba 100-metrovej vode by totiž bola pred vlnami tsunami v bezpečí.
More – nekonečný chladič?
Plávajúce atómky by tak podľa profesora odstránili najväčší problém, ktorým jadrové elektrárne aj v prípade historicky najväčších havárií vo Fukušime či Černobile čelili – prehriatiu a hrozbe tavenia jadrového paliva. Buongiorno tvrdí, že v mori by niečo také bolo takmer nemožné. „Boli by na oceáne, ktorý je v podstate nekonečným chladičom. Je teda možnosť chladiť pasívne bez akéhokoľvek zásahu. Reaktor je v podstate pod vodou,“ povedal. Profesor hovorí aj o ďalších výhodách. Podstatne ľahšie by sa podľa neho napríklad hľadalo miesto pre atómku na mori, ako na súši.
Ak vás tento nápad zaujal, môžete si pozrieť krátke video o koncepte plávajúcej atómovej elektrárne:
Zdroj: Department of Nuclear Science and Engineering, MIT
